Epilóg
Dievča behalo ako o život. Vlastne to aj bolo o život. Naháňali ju. Vedela, že musí utiecť inač by ju zabili. Chcela pomôcť, ale taktiež chcela žiť.
Štít bol narušený a tak sa jej podarilo prejsť cez vysoký múr. Chceli ju dostať, pretože sa im vzoprela. Budú ju chcieť dolapiť a pomstiť sa za zradu presne ako to zrobili Darrenovi. Lenže ten teraz bojuje o svoj holý život spolu s tým dievčaťom, Izzy. Nie je zbabelý ako ja. Pomyslelo si dievča a uháňalo čo najďalej od školy. Oni ju vyhnali. Rebelanti.
Nevidela ich už za sebou, ale bola si istá, že idú za ňou. Behala pomedzi stromy a skrývala sa v tieňoch. Na ceste by bola príliš ľahkým terčom. Takto v lese sa mohla schovávať. Musela sa ich dajako striasť, a keď zbadala z opačnej strany nízkeho kopca malý otvor akurát pre ňu, neváhala a schovala sa.
Vyčkávala a pozorne načúvala. O pár minút začula kroky. Modlila sa, aby ju nezačuli alebo necítili jej pach. Vedela, že niesu hľadači, inak by ju už dávno dobehli. „Vidíš ju?“ Opýtal sa jeden hlas.
„Nie. Heisthenos nás zabije ak ju nenájdeme. Vieš ako veľmi neznáša zradcov.“ Naliehavo hovoril druhý hlas s štipkou strachu.
„Viem. Sme len dvaja takto nám to bude trvať večnosť kým ju nájdeme.“
„Rozdeľme sa. Pôjdem po hľadačov oni ju nájdu.“
„Dobre. Ja ju zatiaľ budem hľadať ďalej.“ Jeden pár nôh odišiel no druhý sa pomaly prechádzal. Rebelant zišiel z kopca a dievča ho uvidelo, spoza koreňov, ktoré ju zakrývali. Rebelant odetý, ako inak, v čiernom sa naposledy poobzeral a potom sa rozbehol ďalej. Bola by naňho aj zaútočila, keby si nestratila svoj luk, keď preliezala cez múr.
Bola si istá, že je čistý vzduch a tak sa rozbehla iným smerom ako odišiel Rebelant. Nevedela kde je a či ju ešte prenasledujú jediné čo vedela je, že musí utiecť. Nešlo by možno ani o tú zradu, ktorú spáchala. Dievča jej postavenia a hlavne, keď je posledná z rodu, by za to nezabili. Iba potrestali. Lenže ona už predtým niečo spáchala. Niečo vďaka čomu jej rodina stratila právu účastniť sa v rade. Nevedel o tom ani Darren. Myslel si, že to jej predkovia zničili takto budúcnosť celej pokrvnej línii, a chcel jej pomôcť zistiť čo sa stalo, ale márne. Ona to vedela, pretože to sama spáchala.
Zahanbila celú rodinu. Rada jej to odpustila, ale nikto z jej rodiny sa nemohol zúčastňovať na poradách a nemohli rozhodovať. Bolo jej udelené varovanie, ak by ešte raz porušila zákony, zabili by ju. A ona to zrobila. Porušila ich a pomohla svojmu najlepšiemu kamarátovi, ktorého berie ako vlastného brata. Musela mu nejako odplatiť to, že ho takto už od kedy sa poznajú klame. A toto bola tá príležitosť. Musela mu pomôcť. Bezhlavo miloval Izzy a jej sa zdalo, že nie je až taká zlá.
Opäť som to zrobila. Znovu som ho podrazila. Nechcela som. Prečo som taká zbabelá? Nie je lepšie umrieť v boji ako na úteku? Dievčaťu sa v hlave premávalo kopu podobných myšlienok. Behala čo najďalej ako vládala, keď ju zastavila niečia ruka, ktorá ju chytila za zápästie a prudko potiahla.
„Calliope, Calliope. Takto utekať je nezodpovedné. Čo si sa nič nenaučila?“ Calli sa otočila a takmer jej vyskočili oči, keď zbadala kto ju drží. Ružovkastá jazva lemovala tvár z jednej strany. Pery mal prísne stiahnuté a krútil hlavou. Prenikavé hnedé oči, ktorých farba siahala až do čiernej a zrkadlili sa v nich storočia poznaní a staroby, aj keď z vonku vyzeral na 30, sa prevŕtavali do tých jej.
„Oci?“ Zašepkala.