Kapitola 11

O5 kedna kratšia :D Chyby si nevšímajte. ďalšia bude najneskôr o týždeň.

                                                                              Kapitola 11

Mocou uväznená

Znovu ako repríza to isté. Pomaly som sa prebúdzala, bolelo má celé telo, no tentoraz som ležala na niečom mäkkom. Pomaly som hmatala čo to je. Bola to posteľ. Fajná, mäkká. No keď som si spomenula, že som uväznená s upírom v nejakom dome, nemôžem utiecť, som dotlačená a k tomu som to s tým ohňom prehnala, čiže som taká slabá, že neurobím asi ani krok, tak som hneď otvorila oči a posadila sa.

V izbe nebola taká tma ako dole v pivnici či kde. Cez polepené okná sem presvitalo trochu Slnka. Bola som mimo asi dosť dlho, pretože keď som z jedného okna trochu kartónu odlepila, naskytol sa mi pohľad na zapadajúce slnko.

Chodilo sa mi strašne zle. Každý krok pre mňa znamenal utrpenie. Bolela ma hlava a k tomu ešte aj celá hruď končatiny. Proste všetko. Oheň bol stále okolo mňa ale nepálil. Snažila som sa odkrývať ku dverám no na polceste som spadla. Nevládala som sa ani postaviť. Nepila som krv už deň ani som nič nepila ani nejedla.

Keď som sa nevedela postaviť ani na 4x už som to nemohla držať v sebe. Nechcem byť upírka. A už vôbec nechcem mať milión schopností, ktoré ma tak zoslabujú, že neviem chodiť. Rozplakala som. Asi na 6x som sa konečne aspoň postavila, ale musela som sa pevne držať stola.

Už som išla urobiť jeden krok, keď som počula kroky. Rýchlo som si utrela slzy a suverénne sa postavila. Nohy sa mi zaklepali, ale ostala som stáť. Nechcela som aby si Darren myslel, že som taký slaboch.

Otočila som sa ku dverám v momente, keď on vošiel dnu.

„Nemusíš sa predo mnou hrať na tvrďáčku. Nie som hluchý.“ Usmial sa a jeho tesáky sa zaligotali v miernom svetle.

„Čo?“ nechápala som.

„Tak počul som tu nejaký pád slona. Alebo niečoho podobne ťažkého.“ Stále sa usmieval.

„No dovoľ ja nie som žiadny slon!“ naoko som sa urazila.

„Nie? Počul som tu potom aj nejaké pazvuky podobné slonovi.“ Začervenala som sa.

„Čo si ty ešte nepočul?“

„Vďaka môjmu skvelému Rebelantskému sluchu počujem veľa vecí.“

„Prečo som tu a nie dole?“ vypálila som. Asi som ho touto otázkou zaskočila, tak ako aj seba, pretože hodnú chvíľu nič nerozprával.

„Chceš snáď byť dole? Nerobí mi problém ťa tam odviesť. Obzvlášť, keď si v takomto stave.“ Premeral si ma a z jeho krásneho úsmevu, úžasných modrých očí a uhľovo čiernych vlasov som sa začervenala. Mal pravdu, ale aj tak som nechápala prečo ma odviezol tu. Prečo sa vlastne staral o to či žijem.

„Prečo to robíš?“ vyhŕkla som.

„Prečo robím čo ?“ nechápavo sa opýtal.

„Prečo ma už nemučíš? Teraz keď som najslabšia. Šlo by ti to ľahšie.“ Kyslo som sa zaškľabila. Stratil reč. Pozeral sa na mňa a ja som ničomu nechápala. Oči sa mu zasekli na jednom bode a tváril sa, že premýšľa. Asi to ani sám nechápal.

„Môžem začať aj teraz.“ Nakoniec vypálil s červeňou v očiach. Prišiel ku mne a chytil ma pod krk. Nadvihol ma tak, že som sa nohami nedotýkala zeme. Nevládala som dýchať, ale tiež to riadne bolelo. Jeho oči už neboli prekrásne modré, ale boli krvavo červené. Zo všetkých síl, ktoré som nemala som nepáliaci oheň okolo mňa premenila na páliaci a on skríkol a pustil ma. Znovu som spadla na zem a vzhliadla naňho. Stál dobré dva metre odo mňa a držal si popálené ruky, ktoré sa mu pár sekúnd nato zahojili.

V jeho očiach bliklo modré svetielko pôvodnej farby no znovu sa objavila červená a on pomaličky kráčal ku mne. Necúvla som a ani sa nepostavila, pretože som nevedela ako. Suverénne som naňho pozerala. Prišiel ku mne a čupol si. „Toto bol len začiatok. Budeš ešte trpieť za to, čo si zrobila Tornovi a iným Rebelantom.“ zašepkal a jemne mi prešiel prstom po líci. Nakoniec m hlavu zaklonil do jednej strany a zakúsil sa. ZNOVU som stratila vedomie. Poslednú dobu sa mi to stávalo často.

Opäť raz som sa zobudila s bolesťami. Hlava ma konečne tak nebolela, ale teraz ma bolela modrina na krku, ktorá bola okolo dvoch dier po Darrenových zuboch. Tentoraz som bola v podobnej tmavej miestnosti ako prvý krát. Špinavá zem, žiaden nábytok. Ani nič na čo by sa dalo sadnúť. Jediné čo bolo iné boli dvere, ktoré vyzerali ako do nejakého bunkru. Asi meter pred nimi boli mreže. Ja som mala na nohe putá, ktoré boli pripevnené niekde v stene. Neviem aký to bol materiál, ale s mojou slabou schopnosťou ohňa, som to nedokázala prepáliť.

Strávila som tam niekoľko hodín. Nevedela som či je deň, a či noc. Bola som vyhladnutá. Chýbala mi krv. Už som začala chápať ako to myslia všetci, že keď potrebujete krv tak ju FAKT potrebujete. Je to ako potreba vzduchu. Bez nej Upíri neprežijú a momentálne ju potrebujem tak, že keby som nejakú v sebe mala tak sa zakúsim do seba.

Zaspala som a znovu sa zobudila ani neviem o akom čase. Oheň okolo mňa konečne zmizol, ale vďaka tomu, že som nemala žiadnu krv, tak som nevládala chodiť. Snažila som sa ohňom rozbiť dvere, alebo uvolniť putá na nohe, ale nič sa nedialo. Po dlhom snažení ma to tak unavilo, že som znovu zaspala.

Tentoraz som sa zobudila na zvuk otvárajúcich sa dverí. Otvorila som oči a rýchlo sa presunula do rohu miestnosti kde bola najväčšia tma. Obozretne som sledovala postavu stojacú za mrežami. Po minútovom čakaní tá postava otvorila mreže a vstúpila dnu. Prešla až doprostred miestnosti a ja som vyšla zo svojho úkrytu a šla tej postave dať boxer. Postava ustúpila o krok do zadu čím vošla do slabého svetla, v ktorom som zbadala Darrenovu tvár. Ruku mi chytil, akoby to čakal a vykrútil mi ju. Ruku som mala za chrbtom, ktorým som k nemu bola otočená.

„Ako si sa učila v tej škole, keď nevieš, že máme sakramentsky dobré videnie?“ Vydýchol mi do ucha, až ma zamrazilo keď sa mi jeho chladný dych dotkol pokožky. Nebolo to nepríjemne, práve naopak, a to ma prebudilo. Stále ma držal za ruku, čo som využila a vytvorila si okolo nej oheň. Čakala som, že so sykotom od bolesti odskočí, ale on nič. Stále som jeho chladný dych cítila na líci. Cítila som, že sa usmial a hovoril : „Kým si si ty vybíjala zvyšnú energiu tým, že si tu ohňom búšila do dverí, obnovili mi štít okolo mňa, ktorý zázračne zoslabol a preto si ma dokázala vtedy popáliť. Teraz sa ti to už nepodarí.“ Jednou rukou mi stále držal moju ruku a druhou ma chytil za vlasy a naklonil hlavu na bok. Jazykom mi prešiel po rane, ktorú tam zanechal naposledy. Väčšinou je pitie krvi z iného upíra alebo Rebelanta slasť, ale bola som taka zoslabnutá, že som si nepamätala aký to bol pocit, keď mi tie dve ranky spôsobil prvý krát.

Stále mi prechádzal jazykom po rane až sa mi podlomili kolená akú slasť mi spôsobovalo len toto. Keby ma nebol držal, asi by som spadla. Nakoniec sa zakúsil. Chvíľu som si ten pôžitok užívala no nakoniec som znovu odpadla. Už ma to prestalo baviť.

Takto to pokračovala asi aj niekoľko dní. Nemala som poňatia aký je deň, koľko je hodín a podobne. Vnímala som len to, že čím ďalej tak tým viac som vysmädnutá, slabá a unavená. Budila som sa len na chvíľky kedy som počula, že niekto prichádza dnu.

Po niekoľkých dňoch ma to už prestalo baviť. Bola som mocou uväznená. Nemohla som utiecť pretože celý dom bol zapečatený kúzlom a taktiež má moje moci uväznili v nevládnom tele. Vďaka ním som sa nevládala hýbať.

Keď som počula otvárajúce sa dvere snažila som sa pozbierať všetku silu aby som ho dokázala kusnúť. Prišiel ku mne ako vždy. Ja som vždy ležala a on sa ku mne nahol, lenže tentoraz nečakal, že som konečne podnikla nejaký plán. Už sa nahýnal ku môjmu krku, keď som as otočila a zakúsila sa ja do toho jeho. Pila som čo najrýchlejšie ako sa dalo s plnými dúškami kým ma neodstrčil.

Odskočila som a zohla sa pripravená na útok. On len neveriacky na mňa pozeral. Za krátku chvíľu mu z červenali oči a skočil po mne. Krv mi mimoriadne dobre prospela. S ľahkosťou som ho odstrčila. Rozbehla som sa preč, ale on ma chytil a hodil mnou o zem. Nič mi nebolo tak som sa len otriasla a vstala. Znovu sa ku mne priblížil a šiel ma chytiť pod krk, ale ja som sa dostala z jeho zovretia a celou silou mu dala jeden boxer. Asi som mu zlomila sánku, no nezaujímalo ma to. Behala som von z miestnosti a po ceste som stihla zobrať kľúče, ktorými odomkol dvere, hodené na zemi. Vybehla som cez mreže a rýchlo ich zamkla, presne vo chvíli keď on do nich vrazil. Vrieskal ako zmyslov zbavený a ja som sa len cez rameno naňho milo usmiala a vyšla cez dvere. Zamkla som ich.

V chladničke som našla niekoľko sáčkov s krvou a tak som sa dobre napila. Potom som skúšala vyjsť z domu, ale nedarilo sa. Stále som vrazila akoby do neviditeľnej steny. Medzi tým som zistila, že sa už začal december. Vonku bol sneh a ja som len smutne pozerala cez okno. Po týždni nič nerobenia ma to prestalo baviť. Nechápala som čo tu Darren celý ten čas robil. Prechádzala som sa po dome asi 100x a nikdy som nič nenašla čo by ma bavilo. Televízor nefungoval a knihy tu boli maximálne nejaké bojovné alebo historické, čo ma absolútne nezaujímali.

Práve som sa zabávala s ohňom keď som počula nejaké zvuky. Vychádzali spred domu. Rýchlo som behala k oknu, z ktorého som všetok kartón zlepila, aby som mohla pozerať von, a uvidela som nejakých 2 starších vysokých a svalnatých mužov a jedného chudšieho nižšieho, na ktorom bolo vidno, že sa tamtých dvoch bál. Keď sa rozprávali videla som ich tesáky. Rebelanti. Zabijú ma, keď ma tu uvidia. A keď uvidia Darrena budú ma hľadať a tak ma zabijú. Možno aj jeho, že ma neustrážil. Ale veď sú len dvaja. Tých zvládnem a utečiem. Iná príležitosť sa mi už nenaskytne.

Môj vnútorný bľabot prerušilo hlasné mrmlanie upíra vonku. Rýchlo som sa rozhodla, že sa skryjem a skúsim zaútočiť alebo utiecť. Schovala som sa za kreslo, kde bola aj dosť veľká tma. A keď sa dvere otvorili takmer som nedýchala.

„Choď sa dole pozrieť ako je na tom.“ Prikázal jeden s tmavo hnedými po ramená dlhými vlasmi. Druhý, s dlhými fúzmi vybehol dole. Kým chudučký a nízky upír vystrašene stál pri stene Rebelant sa prechádzal po dome a volal Darrenovo meno. Potom pribehol druhý Rebelant.

„Utiekla. Darren je dole bez krvi. Nedokáže sa hýbať. Musí tam byť aspoň týždeň.“ skonštatoval rýchlo.

„Ako mu mohla utiecť? Veď sa takmer nehýbala.“ nervózne zavrčal druhý Rebelant. „Keby sme nemali ochranné kúzlo okolo domu, už tu dávno nieje. Jerry odnes Darrenovi krv. Je v chladničke. Thuomas okamžite prezri poschodie. Ja prezriem prízemie.“ Vystrašený upír odbehol do kuchyne a Rebelant- Thuomas vyšiel po schodoch hore. Posledný Rebelant vyšiel z izby. Rýchlo som sa rozbehla k dverám, otvorila ich a BUM. Vrazila som do neviditeľnej steny.

„Ale, ale. Myslela si si, že nám ujdeš? Jerry je veľmi nadaný v tom čo robí. Toto bolo obyčajné kúzlo, ale jeho schopnosť je iná. Je veľmi vzácna. Takže ti to, čo sa práve chystáš zrobiť, nepomôže.“ Akurát som sa chystala naňho vrhnúť ohnivú guľu, ale akosi to zistil. Ale nemala som čo stratiť vypálila som a guľa sa odrazila ako pri Darrenovi.

„Och zabudol som tiež povedať že tvoja kamarátka... Madison že áno ? Mi poskytla rovnakú ochranu ako Darrenovi.“

„Pane... Prepáčte... ja... neviem ako sa to stalo.“ Ozval sa Darren, ktorý spolu s Thuomasom práve vošiel do miestnosti.

„Ja viem ako sa to stalo.“ Otočil sa na nich Rebelant, ktorý rozprával so mnou. „Jednoducho si nedával dosť dobrý pozor. TO sa už nesmie opakovať. Ak ešte raz ujde, budeš mŕtvy.“ Nahnevane vrčala a vychrtlý Darren naňho ustráchane zazeral.

„A ty. Pôjdeš dole sama alebo ti mám pomôcť?“

„Budete mi musieť pomôcť.“ Rozbehla som sa oproti nemu a on len zakričal na Thuomasa aby stál na mieste, pretože ho chcel ísť brániť. Bola som pri ňom a uštedrila mu jednú peknú ranu do tváre. Rozbila som mu peru. Jazykom prešiel po malinkej čiaročke krvi a oči sa mu sčervenali ešte viac ako boli. Chytil moju útočiacu ruku a jednou rukou mi ju zlomil. Vykríkla som od bolesti. Potom ma chytil za vlasy a trhol mi hlavou do strany takže som mu odhalila krk. Zabodol sa mi doň a ja som zastonala. Zo začiatku som sa vzpierala no nakoniec som na všetkých zabudla a začalo sa mi ťažšie dýchať. Stonala som od blaženosti, a keď ma pustil zvalila som sa na zem. Vtedy som sa vrátila späť na Zem a neveriacky som čumela do blba.

„Ja som jeden z pôvodných upírov a taktiež pôvodných Rebelantov. Mňa len tak ľahko nezabiješ ako si to urobila s mojim bratom.“ Nechápavo som k nemu vzhliadla, no on to nekomentoval. „Jerry, Thuomas ideme. Darren pamätaj na moje slová. A odprac ju.“ S týmito slovami odišiel.