Kapitola 12

Kapitola 12

Vzácna moc

 

 

Pozorovala som ako sa zatvárajú vchodové dvere a potom som hľadela aj keď už boli zavreté. Nakoniec som sa pozrela na vychudnutého Darrena. Pozrela som mu do očí a on pozrel do mojich. Nakoniec bez slova odišiel do kuchyne.

Ničomu som nechápala. Postavila som sa a prezerala si zlámanú ruku. Bolelo to strašne aj keď sa mi to pomaly hojilo. Na úplne zotavenie som potrebovala krv a tak som išla do kuchyne. Darren sedel na stoličke, pil krv čítal nejakú knihu. Ani si ma nevšimol, keď som okolo neho prechádzala ku chladničke. Bola som prekvapená, že sa mi nezahryzol do krku alebo ma neodniesol dole.

Oprela som sa o linku a pila krv. Sledovala som kontúry Darrenovej tváre. Výrazne lícne kosti mu dodávali mužnosť. Sánka, ktorú som mu zlomila vyzerala normálne, akoby sa nič nestalo. Zahojila sa mu už. Modré oči behali po riadkoch a rozstrapatené čierne vlasy mu všelijak stáli.

Cítila som, že sa mi ruka už pomaly, ale isto hojí. Fascinovalo ma ako sa deformácia mojej kosti vyrovnáva a dáva do normálnosti. Dopila som a ďalej som hľadela na Darrena. „Si v poriadku?“ Opýtala som sa .

Darren na mňa pozrel. „Samozrejme.“ Odpovedal a znovu sklopil oči ku knihe.

„Mal si ma odpratať.“ Ironicky som poznamenala.

„Nemám na to chuť. Rob si čo chceš. Oni ťa prídu zabiť o pár týždňov.“ odpovedal s očami nalepenými stále na knihe.

Pregĺga som a bola som ticho. On sa na mňa pozrel a videla som ako sa zo seba snaží vydolovať vetu. „A... ty si... si v pohode?“

„Áno.“ prikývla som. Nejako mi unikol zmysel tejto konverzácie. Pýtam sa Rebelanta ci mu nič nieje, on sa to isté pýta mňa. Mali by sme byť nepriatelia.

„To aj sme.“ Pozrel na mňa Darren a potom späť do knihy. Mala by som prestať zabúdať, že vie čítať myšlienky. „Od teraz máš do tvojho konca posledné 2 sáčky s kurvou, takže si ich nemíňaj zaškeril sa a sadol si.“

„Prečo len 2?“

„Pretože som povedal.“

„OOO, tak ty si povedal. A čo zrobíš, keď si len tak prídem a zoberiem krv?“

„Tak sa svojho konca dočkáš skôr.“

„Podľa toho ako si strávil posledný týždeň nevyskakovala by som si na tvojom mieste.“

„Podľa toho, ako si tu strávila prvé 2 týždne, tiež by som sa na tvojom mieste neozýval.“ Poznamenal bez toho aby odtrhol zrak od knihy. Nakoniec som bez slova odišla do izby, v ktorej som doteraz trávila všetok čas, a ľahla si na posteľ. Zaspala som.

 

Keď som sa zobudila prechádzala som sa po dome a nudila sa. Darren pravdepodobne ešte spal. Rozmýšľala som nad tým ako utečiem. Vzhľadom nato, že ma príde zabiť sám pôvodný Rebelant a dom je chránený kúzlom z tade asi neutečiem. Moje posledné týždne života strávim v tomto dome s Rebelantom. Super. To skôr umriem nudou kým oni ma prídu zabiť. Darren mal pravdu. Smrť JE oslobodenie. Mysľou mi behali myšlienky jedná cez druhú.

Nakoniec som sa už tak nudila, že som si vybrala jednú z tých nudných kníh a začala som ju čítať. „Ou pozrime sa malá upírka nám číta knihu. Už ťa omrzela snaha dostať sa z tade von?“ Preboha ako zas vedel, že som sa hodinu pred snažila dostať von tým, že som do tej neviditeľnej steny kopala búchala a pálila ohňom. „Vieš, zobudila si ma tým hlukom.“ usmial sa. Samozrejme znovu mi čítal myšlienky. Ako rada by som mu ja čítala jeho.

Mlčala som a on len kývol plecom. Išiel do kuchyne a potom sa vrátil aj s krvou späť do obývačky a sadol si rovno oproti mne, a posrkával si krv a sledoval ma. Ja som si krv šetrila a tak som doteraz nič nemala. Asi čakal, že sa naňho vyhrnem a vypijem mu jeho krv. Prekrútila som očami a ďalej čítala tú maximálne nudnú knihu. Po polhodine som stále cítila jeho pohľad na mne. Normálne by mi to bolo nepríjemné, ale po tom ako som ho včera sledovala, keď čítal knihu, páčilo sa mi to. Neviem, čo sa to so mnou dialo.

Nakoniec ma tá kniha prestala baviť úplne a postavila som sa, že ju odložím. Medzitým už Darren čítal svoju. Krátko na mne spočinul pohľadom a potom pozeral znovu do knihy. Sledovala som ho pohľadom a znovu a znovu si hovorila aký je pekný. A znovu a znovu sa upozorňovala, že je to Rebelant.

Sadla som späť na gauč a nudila sa. Nakoniec som sa začala hrať z ohňom. Najprv som ho vyčarovala na prste a potom na celú dlaň. Vytvárala som si rôzne obrázky a tváre. Keď tie tváre začali mať podobu ľudí ako Abi, Ethan, na ktorého som už úplne zabudla, Oliv, Aaron, Madison a moja mama, sestra a kamošky z mljho starého života, rozplakala som sa. Nie tak, že som revala jak malé decko, ale proste vyšlo mi zopár sĺz. Potiahla som nosom, dlaň prevrátila nadol a rýchlo ju zavrela. Oheň zmizol.

„Kto to bol?“ Opýtal sa Darren ktorý na mňa vykúkal spoza knihy.

„Do toho ti nič.“ Nahnevane som odfrkla a odvrátila sa.

„Dobre.“ Znovu sa začítal. Obzrela som si ho, ako nevinne vyzeral s tými veľkými modrými očami, ktoré behali po riadkoch.

„Moja rodina. A veľmi dobrý priatelia.“ Vytlačila som zo seba nakoniec.

„Aj tí chalani?“

„Jeden je kamarát a druhý...“ Prečo mu hovorím o tích chalanoch? „môj chalan. Vlastne bývalý.“ Zdalo sa mi to, alebo sa potešil keď som mu to povedala?

„Prečo si sa rozplakala?“

„Čo je to preboha za otázku?“

Nechápavo na mňa pozrel. „Aká otázka?“

„Táto. Prečo plačem? Pretože zachviľu zomriem, nemám šancu utiecť. A aj keby sa mi to podarilo moju rodinu už asi neuvidím nikdy, pretože je zo mňa toto.“ Ukázala som na seba.

„Nie si toto. Si upírka. A to ti nebráni aby si šla za svojou rodinou.“

„Že nie? Veď oni si myslia, že ma niekto uniesol alebo zabil. Zrazu tam prídem po pol roku a poviem čo ? Ahoj mami som upírka.“

„To, že si upírka jej povedať nemusíš. Stačí, že sa s ňou konečne uvidíš. Porozprávaš sa s ňou.“

„Je to ťažké tam prísť po takom čase, keď som sa vôbec neozvala.“

„To je. Ale budeš sa potom cítiť lepšie.“

„Asi hej... Prečo sa o tom s tebou bavím? Aj tak sa z tade nedostanem. Znovu mi začali tiecť slzy a tak som sa postavila šla do svojej izby.

4 týždne som bola v tom istom oblečení a iba sem tam som ho preprala. Tak som šla do kúpeľne a osprchovala sa. Utrela sa do uteráku, ktorý nebol veľmi čistý a nový. Zabalila som sa do plachty, ktorú som stiahla z postele. Preprala som si oblečenie a zavesila ho na šnúru nad vaňou.

Potom som si ľahla do postele a čumela do stropu až som zaspala.

 

Po týždni som sa s Darrenom rozprávala ako s priateľom. Väčšinou som rozprávala ja, lebo on nič o sebe nechcel prezradiť. Zabiť ma ešte stále neprišli, akurát som hladovala. Svoje 2 sáčky som dávno vypila a nepodarilo sa mi vziať ďalší sáčok z Darrenovej zásoby, lebo aj keď sme sa spriatelili, tak mi bránil v tom aby som mu vzala nejaký.

Už sa začal ďalší nudný týždeň v tomto dome a ja som ležala na gauči a dočítavala tu odpornú knihu. Nechcela som sa vyčerpávať tým, že by som sa hrala s ohňom, alebo sa snažila utiecť, či cvičila.

„Stále čítaš tú knihu?“ Darren sa ako vždy tajomne vkradol do miestnosti.

„Keď je to taká somarina, nedá sa to čítať. Koho môže baviť taká hlúposť.“

Darren sa zasmial a sadol si do kresla. „Podľa mňa je dobrá.“

„Samozrejme. Veď podľa teba je skvelý aj tento sto ročný dom.“ Znovu sa zasmial.

„Ty nevidíš jeho krásu.“

„Poslednú dobu nevidím žiadnu krásu. Dokonca ani svoju. Radšej sa do zrkadla ani nepozerám.“

„Ty si krásna.“ Povedal bez rozmýšľania a mne takmer vyskočili oči z jamôk. Jeho to prekvapilo asi rovnako. Ihneď to zahovoril. „Vlastne. Dom je krásny. DOM.“

„Áno dom.“ Zízala som naňho. Toto sa nestalo prvý krát. Asi pred dvoma dňami niečo podobné zahlásil tiež.

 

„Myslíš to vážne?“ Smial sa.

„Áno. Na tom nieje nič vtipné. Keby si videl aký to bol trapas.“

„To by som chcel vidieť.“ Už plakal od smiechu.

„ Radšej ani nie. Tancovali sme a ja som ho pobozkala. A on mi vážne povedal, že je gay, že čo to robím, že sa mu ani nepáčim.“ Začala som sa smiať aj ja. „Nakoniec sa zo mňa všetci smiali, že by ma nechcel ani gay.“ Pre mňa to vôbec nebolo vtipné, ale smiala som sa, až do chvíle kým to nepovedal. „Ja by som ťa chcel.“ Sánka mi spadla až na zem, no on to zahovoril, že si robil srandu.

 

Potom sme už držali bobríka mlčanlivosti. Konečne som tú knihu dočítala a šla som hore do izby si ľahnúť. Vyzliekala som sa, a bola som otočená chrbtom k dverám. Zrazu som na sebe ucítila niečí pohľad. Ani som sa nestihla otočiť a postava bola pri mne. Hlava som pootočila aby som sa pozrela na osobu, ktorá stála tesne za mnou. Kútikom oka som zbadala Darrenove modré oči ako sledujú kontúry môjho tela. Bola som len v spodnom prádle a tak som mala zimomriavky keď som jeho chladný dych cítila na krku.

Postavil sa tesnejšie za mňa a rukou mi hladkal moje predlaktie. Rukou mi jemne prešiel po krku a potom mi k nemu priložil pery. Čakala som, že ma uhryzne, ale on ma začal bozkávať. Keď sa sem tam dotkol tesákmi môjho krku, vzdychla som.

Jeho ruky teraz spočívali na mojich bokoch. Jedná ruka sa pomaly presúvala ku stehnu. Začal mi ho hladkať, a keď mi rukou zašiel do rozkroku ihneď som vzdychla. Natočila som hlavu k nemu a konečne ma pobozkal na ústa. Bol to taký úžasne vášnivý bozk, pri ktorom som sem tam zavzdychala. Už som to nevydržala a celá som sa k nemu otočila. On ma silno objal a bozkávali sme sa. Medzitým mi rozopínal podprsenku a ja som mu vyzliekala čierne tričko. Rozopol mi nohavice a ja som ich zo seba rýchlo stiahla. Potom ma nadvihol a položil na posteľ. Vyzliekol si džínsy a ľahol si ku mne. Bozkávali sme sa ďalej.

 

Keď som sa zobudila ležala som sama na posteli prikrytá dekou. Rozmýšľala som či sa to včera naozaj stalo, či sa mi to iba nesnívalo, a tiež o tom, kde je Darren. Postavila som sa a rýchlo si na seba oblieka spodné prádlo a tričko. Rozospato a trochu nevládne vďaka malému prísunu krvi, som šla dole po schodoch.

Darren akurát vyšiel z kuchyne a usmial sa no jeho úsmev okamžite ochabol, keď niečo začul. Odbehol k oknu a ja o niečo neskôr za ním. Zrazu sa rozbehol hore schodmi ani som ho nevidela iba takú šmuhu. Nechápala som čo sa deje a keď som sa pozrela cez okno uvidela som zastavujúce auto, z ktorého vychádzalo 5 postáv. 3 z nich som poznala. Thuomas, Jerry a pôvodný Rebelant. Oči som ani nestihla poriadne vypleštiť a Darren ma už ťahal za ruku.

Odviedol ma dole. Nechala som sa ním ťahať, pretože to bolo v mojom a aj v jeho záujme. Vlepil mi ešte jeden bozk a zamkol mreže aj dvere. Rýchlo som sa snažila, čo najviac zašpiniť, aby to vyzeralo, že som tam už dlho bez krvi. Predtým som na seba natiahla nohavice, ktoré mi Darren doniesol a ľahla som si na zem.

V myšlienke, že o chvíľu ma prídu zabiť, som premýšľala o svojej rodine a priateľoch. Keď som spomínala na rodinu stekali mi slzy po lícach. Keď som počula otvárajúce sa dvere rýchlo som si pretrela oči a zavrela ich. O chvíľu nato do mňa niekto kopol a otočil ma na chrbát. Hrala som sa na polo mŕtvu. Čo som vlastne aj bola kvôli týždennej abstinencii od krvi. Zamraučala som a pootvorila oči. Nado mnou stál neznámy Rebelant. Zdvihol ma, prehodil si ma cez plece a dával si riadny pozor na krk. Vtedy som si všimla, že Darren stojí pri dverách. Mal nečitateľný výraz.

Rebelant ma pohodil na dlažbu v kuchyni. Kuchyňa bola priestranná, takže sa tam v pohode všetci napchali. Thuomas stál po boku pôvodného opretý o kuchynskú linku. Jerry stál v rohu miestnosti a s vystrašeným pohľadom všetkých pozoroval. Ďalší neznámy Rebelant sedel na linke, Darren sa postavil ku zárubni a Rebelant, ktorý ma hodil na zem stál za mnou.

Oprela som sa rukami a nadvihla sa aby som sa aspoň posadila. „Pôvodne sme ťa chceli zabiť.“ Začal pôvodný upír. Pôvodne? A čo teraz? „Teraz chcem vedieť či je to pravda.“ Zaškeril sa.

„Čo?“ nechápala som.

„Chceme vidieť tvoje schopnosti.“ Odpovedal Rebelant, ktorý sedel na linke.

„Fright, drž hubu, keď hovorí pán.“ Zahriakol ho Thuomas. Fright behal pohľadom z Thuomasa na pôvodného a nakoniec bol ticho.

„Moju schopnosť? Čo chcete?“ Vybehla som na nich.

„Tvoja kamarátka nám prezradila akú máš schopnosť.“

„Akú?“

„Dokážeš brať moci iným.“ Oči mu zasvietili a mňa ten jeho psychotický pohľad na toľko zaskočil, že som sa o trošku posunula dozadu.

„To nieje pravda.“ Ohradila som sa.

„Tvoja kamarátka nám to prezradila po veľmi dlhom mučení. Nechápali sme totiž ako je možné, že najprv si ovládala iba oheň a zrazu sa dokážeš aj zneviditeľniť. A vraj aj čítaš myšlienky.“ Znovu to hovoril až príliš nadšene z čoho mi išla husia koža. Pomaly sa približoval. „Ako to robíš? Iba sa upírov dotkneš? Alebo ich musíš zabiť?“

„Nič nerobím. Mám len 2 schopnosti. Od začiatku. Nieje na tom nič zvláštne.“

„Dobre. Keď nám to nechceš povedať. Thuomas, Loren.“ Kývol rukou na mňa a on ustúpil ďalej. Loren bol Rebelant stojací za mnou. Najprv ma uhryzol jeden a potom druhý. Prešla mnou vlna radosti, slasti a blaženosti. Hlavu som ochabnuto držala na strane a kútikom oka som zbadala šok a strach, ktorý sa mihol v Darrenových očiach. Ten však hneď zmizol.

Pustili ma a ja som nevládna ležala na zemi. „Stále ťa nenapadá akú máš schopnosť?“ Opýtal sa pôvodný a ja som pokrútila hlavou. „Dobre.“ Tentoraz pokynul Frightovi aby ku mne pristúpil. Ten mi zobral ruku, a pobozkal mi chrbát zápästia. Potom rukou prechádzal k prstom a zlomil mi malíček. Vykríkla som bolesťou. „Stále nevieš?“ Hrýzla som sa do pier a pokývala hlavou v náznaku NIE. Zlomil mi prstenník. Toto bolelo ešte viac. Z očí sa mi rinuli slzy. Nemám žiadnu inú schopnosť. „Lámanie prstov na ňu nezaberá skúsme niečo iné. Darren ?“ Takmer mi vyskočili oči, keď povedal jeho meno. Darren stále bez výrazu prišiel ku mne a zahľadel sa mi do očí aby sa mi vopred ospravedlnil. Odvrátila som zrak a zrazu ma niečo pichlo v bruchu. Pozrela som ta a v bruchu som mala zapichnutý nôž. Darren ho vytiahol. S malým prísunom krvi ma to pravdepodobne zabije. Chytila som si ranu a pomyslela si Musím vypiť krv toho upíra. Tak získam jeho moc. Plakala som už riadne.

„Tak to vyskúšajme.“ Usmial sa pôvodný a hodil do mňa Jerryho. So zdravým rozumom ( bola by som nasýtená krvi a nebola by som zranená) by som nepomyslela na to, že by som z neho mohla piť. Akonáhle ho pôvodný uhrýzol a ja som zacítila teplú krv, dobreže som sa naňho nevrhla. Nechcela som. Ale musela som. Napila som sa. Nevedela som akú schopnosť má.

Doslova ho odo mňa museli odtrhnúť aby som ho nezabila. Vtedy sa začali tie hrozné muky. Bolesť. Nenormálne ma pichalo v hlave a tiež v ranách, ktoré sa mi vďaka krvi hojili. V jednu chvíľu to bolo také bolestivé, že môj vreskot-piskot bol taký hlasný, že každý ustúpil o krok. Nakoniec som sa zvalila na zem a schúlila sa do klbka. Zhlboka som dýchala.

„Vstaň.“ Prikázal pôvodný. A ja som sa celá uslzená postavila. Až teraz mi došlo, že som nevidela nič. Nevidela som jeho spomienky. Ani Darrenove. Asi to súvisí s tým aká som bola zoslabnutá.

„Tak?“ Opýtal sa.

„Čo tak?“ Zachrapčala som.

„Fungovalo to?“ Odpovedal Thuomas.

„Neviem.“

Fright zrazu vytiahol nôž a hodil ho. Zbadala som ho na poslednú chvíľu. Zľakla som sa a zavrela oči. Nič. Otvorila som ich a všetci na mňa zízali.

„Zbláznil si sa? Chceš ju zabiť?“ Vyskočil naňho Darren.

„Ále buchol si sa snáď do nej?“ Posmešne sa spýtal Fright. Fright bol približne o pár rokov starší od Darrena.

„Zbláznil si sa?“ Opýtal sa Darren až príliš presvedčivo.

„Fungovalo to.“ poznamenal Thuomas smerujúc touto vetou k pôvodnému.

„Vidím.“ Ten na mňa nadšene pozeral.

„Povie mi niekto čo sa tu stalo?“ Bezočivo som odfrkla.

„Odteraz máš schopnosť, premieňať sa na rôzny materiál podľa potreby. Pred chvíľou si bola z ocele.“ Odpovedal Loren.

Pozrela som si na ruku. Nechcela som premýšľať, pretože mi všetko z hlavy vyčítajú, ale nedá mi to, ako myslel to, že podľa potreby? Inokedy nemôžem?

„Tak väčšinou sa meníš podľa toho čo v danej chvíli potrebuješ.“ Konštatoval Thuomas.

„Úžasné. Dnes ťa nezabijem. Možno mi ešte poslúžiš.“ Dopovedal pôvodný a pobrali sa všetci preč. Ja som len nemo stála v kuchyni kým oni odchádzali. Dali Darrenovy nejaké príkazy a odišli.

Vystrela som ruku a prezrela si ju. Bola to tá istá ruka, na ktorej som mala zlomené prsty. Teraz už takmer nič nebolo vidno. Obzrela som sa po kuchyni a stála na mieste, keď ma napadlo otvoriť chladničku a vziať si krv. Natiahla som sa k chladničke a pevne verila, že sa stane to čo som myslela. Stalo sa. Ruka sa mi ako z gumy natiahla až ku chladničke. Otvorila som ju a vytiahla krv. To je neuveriteľné. Už mi neublíži len tak hocikto.

Teraz je tu posledná otázka. Vylepšili sa mi ostatné schopnosti? Oheň bol stále oheň. Myšlienky som nepočula, žiadne, keďže som Darrenové nemohla čítať. Ostalo už iba zneviditeľnovanie. Zneviditeľnila som sa. „Izabella?“ Vošiel Darren.

„Tu som.“ kývla som. Zabudla som, že ma nevidí. Ale počkať. Vidím si ruku. Zvyšok nie. Aspoň niečo. Viem si zneviditeľniť a zviditeľniť čo chcem. Nemusím len celé telo.