Kapitola 13

Takže túto kapitolu mi trvalo napísať 10 dní. Je to podľa mňa najlepšie kapitola, snáď sa vám bude páčiť.

Kapitola 13

Začiatok konca

Nasledoval nejaký rozumný rozhovor. Bolo mu to jasne vidieť z tváre. Posadili sme sa v obývačke a on začal: „Izzy, to čo sa stalo... sa už nemôže opakovať.“ Nechápala som, či myslel to, že ma skoro zabili, a či to, že sme spolu spali. Nakoniec to bolo to druhé. „Nesmiem dovoliť citom aby ma ovládali. Som Rebelant. Mal by som ťa zabiť a napiť sa z teba. Vieš ako ma to láka? Upírska krv je najlepšia.“ Hovoril no ja som počula iba prvú vetu.

„Aké city?“ zamračila som sa naňho. Ignoroval moju otázku a rozprával ďalej. „Ani nie za týždeň si po teba prídu. Majú ťa ako novú zbraň. Jerryho zabijú takže budeš s nimi chodiť ty. Budú sa tebou kŕmiť a ja ich musím nechať. Sú moja rodina.“ Rozprával vážne a ja som myslela, že ho asi uškrtím. Čo sa tým snaží povedať? „To čo sa medzi nami stalo, sa už NIKDY nesmie opakovať. Ja to nesmiem.“ Postavil sa a dokončil s mrzutým pohľadom : „Viac krvi nedostaneš. Nebudeš sa prechádzať po dome, ale ostaneš iba v izbe.“

„Nechcem sa opakovať, ale ako ma k tomu prinútiš?“ vyskočila som nahnevane z gauča. „Ha? Práve som získala novú schopnosť. Vďaka nej sa do mňa nemôžeš ani zahryznúť. Môžem nás tu zabiť oboch ohňom a môžem si hocikedy vziať krv a ty ma neuvidíš.“

„Už si nás skoro zabila, ale nakoniec si to odvolala. Prečo? Všetko budeš robiť pre seba. Ak sa mi dačo stane tak sa dočkáš ďalšej pomsty, lenže od nich to nebude ako teraz. Všetci Rebelanti, ktorí tu boli, sú z jedni z najlepších. Zabila si brata pôvodného Heisthenosa. Ak zabiješ jeho syna, pomsti sa ti sám a tým najhorším spôsobom.“ skončil svoj preslov a začala som ja.

„Smrť je oslobodenie, pamätáš? Nemôžeš zabrániť aby som sa zabila sama. V krajnom prípade sa to stane. A Heisthenos ťa zabije sám, pretože si na mňa nedával pozor.“ otočila som sa a šla do izby.

O pár dní som bola znovu strašne smädná. S Darrenom som sa nerozprávala až do dnes. Prišiel za mnou sám. „Čo chceš?“ Vyskočila som naňho.

„Zajtra po teba prídu. Všetci.“ oznámil mi bezvýrazne. „Budem ťa strážiť aby si sa nezabila.“ zaškeril sa a postavil sa oproti posteli.

„Ako mi v tom zabrániš?“

„Vážne sa o tom chceš ZNOVU rozprávať?“ nakoniec som bola ticho.

Stál už na tom mieste vyše 2 hodiny a ja som medzi tým ležala, čítala ďalšiu nudnú knihu a sem tam si prezerala jeho mužnú postavu. Presunul sa k oknu a otvoril ho. Dlho chýbajúci čerstvý vánok mi osviežil tvár. Z vrecka vytiahol balíček cigariet a jednu cigaretu si dal do úst. Nevedela som, že fajčí. Tak dlho som ja nemala žiadnu cigaretu a ani mi to nechýbalo no teraz som bola taká nervózna, že by som tých cigariet vyfajčila čo najviac aby som dostala rakovinu a do zajtra umrela. Taká neuveriteľná myšlienka.

Potom vytiahol z vrecka zápalky a zapálil si cigaretu. Všetko to robil tak elegantne. Keď potiahol a vyfúkol dym chcela som byť tou cigaretou. Zrazu sa nepatrne pousmial. Asi začul moje myšlienky.

„Prečo to robíš?“opýtal sa ma.

„Čo robím?“ nechápala som.

„Pozeráš sa tak na mňa.“

„Ako?“

„Presne tak. Ani nie tak pozeráš ako sleduješ.“

„Rozmýšľam prečo si Rebelantom.“

„Prečo nad tým premýšľaš?“ Konečne sa na mňa pozrel.

„Neviem.“ Bol to absolútne nezmyselný rozhovor, ale páčil sa mi, pretože sme sa nehádali. „Prečo si ma pobozkal?“ z ničoho nič som sa opýtala premýšľjúc o nedávnej noci.

„Neviem.“

„Kedy prídu?“

„Ráno.“

„Takže už mám len pár hodín.“

„Áno.“

„Prečo ma nenecháš?“

„Huh?“ zase na mňa nechápavo hľadel.

„Prečo ma nenecháš sa zabiť?“

„Pretože musíš žiť.“

„Ale prečo?“

„Lebo potrebujú tvoje schopnosti.“

„Doteraz sa bez nich obišli. Nechceš aby som sa zabila kvôli sebe a nie kvôli nim.“

„Prečo by som to robil kvôli sebe?“

„Neviem. To mi povedz ty.“

„Čo chceš počuť?“

„Prečo ma nenecháš sa zabiť?“ Tentoraz som zvýšila svoj hlas.

„Už som ti to povedal!“ zvýšil svoj hlas aj on a cigaretu vyhodil von oknom.

„To nieje pravda.“

„Čo na tom nieje pravdy?“ toto povedal tak flegmaticky až ma to úplne nahnevalo a zakričala som : „Lebo neverím, že si až taky sebec, že to robíš kvôli sebe- aby ťa nezabili!“

„Som Rebelant, o nič iné sa nezaujímam!“ zvrieskol aj on a s jeho mužným hlasom to vyznelo fakt strašidelne.

„Prečo sme sa pomilovali aj to bolo kvôli sebe? Mal si chuť?“

„ÁNO.“ takmer mi to vyslovil písmenko po písmenku.

„Jednoducho ti neverím.“

„Tak never.“ už sa mi otáčal chrbtom, asi myslel, že sa náš rozhovor skončil, no ja som ho z neznámeho dôvodu schmatla za košeľu, pritlačila k sebe a pobozkala ho. Čakala som, že ma odstrčí no on ma pevne objal a pokračoval v bozkávaní. Bol to taký drsný a vášnivý bozk zároveň. Dlaňami som ho držala za líca a krk.

Nakoniec sa odo mňa pomaly odtrhol a ticho sa opýtal: „Prečo si to zrobila?“

„Prečo si pokračoval?“ Cítila som, že som celá rozpálená. Keď bol tak blízko pri mne cítila som slabý pach cigarety a kolínskej, a tiež jeho živočíšny pach, ktorý ma tak priťahoval, že som to nevydržala a znovu ho bozkávala. On ma hladkal takmer po celom tele a hlavne po zadku. Páčilo sa mi to tak veľmi, že som bola na ňom úplne nalepená.

Darren neveril vlastným ušiam. Ako to mohla všetko vedieť? Ako mohla vedieť, že nechcem aby sa zabila kvôli inému dôvodu? Mala pravdu. Chcel ju ešte vidieť. Za tých niekoľko mesiacov sa do nej zamiloval. Nechcel si to priznať. Nikto to nesmel vedieť. Je predsa syn najmladšieho brata pôvodného. Nestál sa Rebelantom prísahou ako ostatný. V rodine pôvodných sa to dedí. Nikdy nemal rád otca, pretože vďaka nemu je to, čo je. Preto je dosť silným a známym. Vďaka tomu sa také niečo, že sa zamiloval do polo upírky, stať nemôže.

Ale ona bola taká krásna, že si nemohol pomôcť. Pozeral na ňu a ona ho pobozkala. Chcel...chcel sa odtiahnuť, ale nemohol. Miloval ju. „Prečo si to zrobila?“Musel sa to spýtať. Miluje aj ona jeho?

„Prečo si pokračoval?“ znamenalo to: pretože ťa milujem? Alebo to preháňam?

Pobozkala ho znovu a tentoraz sa už on do toho pustil na plno. Hladkal ju skoro všade a miloval to, ako sa ona dotýkala jeho. Cítil ako sa naňho lepila a to ho vzrušovalo ešte viac. Chytil ju za zadok a ona sa k nemu pritlačila úplne, až cítil každú kontúru jej tela. Cítil jej prsia. Ruka mu na ne zablúdila a ona vzdychla. Bozkával ju na krku a hladkal jej prsia. Rukami prešiel znovu na zadok a nadvihol ju. Ovinula si nohy okolo jeho bokov a on sa otočil k stene a oprel ju o ňu.

Rozopínala mu košeľu kým on kým on umieral tuhou pomilovať sa s ňou. Vyzliekol jej tričko a rozopol podprsenku. Potom ju znovu postavil a rozopol jej nohavice kým aj ona tie jeho. Vyzliekol jej nohavice a pritom sa stále bozkávali. Znovu ju dvihol a oprel o stenu. Nohavice si stiahol už predtým.

Prečo uteká? Ja ju milujem. MILUJEM JU. Chcem ju opäť držať v náručí a bozkávať. Pomyslel som si. Ležal som na posteli a premýšľal o nej. Pozrel som sa cez okno. Slnko už zapadalo. Postavil som sa a smeroval na hodinu.

Stále zamyslene som prechádzal krížom cez trávu aby som došiel k telocvični rýchlejšie.

„Ethan.“ Niekto zavolal a ja som sa otočil. Abigail. Mal som ju rád. Bola zlatá a dosť ukecaná.

Vstávala zo zeme, kde sedela s jej chalanom Aaronom.

„Ahoj Abi.“ Vystrúhal som falošný úsmev.

„Našli ste ju?“ Opýtala sa. Pravdepodobne myslela či sme našli Iz. Povedal som jej, že ju ideme hľadať.

„Našli sme miesto, kde bývali.“

„A nič viac?“

„Nie. Nejako ušla. Zdalo sa mi, že som ju počul v tom motely, ale nikde som ju nevidel.“

„Kde si potom bol tak dlho, keď ste boli len v jednom motely? Dnes ťa tu vidím po niekoľkých týždňoch.“

„Bol som v Európe.“

„Načo?“ nechápavo pozerala.

„Bola strážcovská porada a.... taktiež som na ňu potreboval zabudnúť.“ Čo sa mi podarilo kým som neprišiel tu. Všetky spomienky na ňu sa mi vracajú. Ako sme cez prázdniny ležali v mojej izbe. Rozprávali sme sa a neustále sa bozkávali. Alebo keď sme sa prvý krát milovali. Pre ňu to bolo úplne prvý krát a pre mňa to bolo to najkrajšie, čo som kedy zažil. Milujem ju.

Nespala som. Celú noc som ležala vedľa Darrena na posteli a premýšľala o tom, čo sa bude diať ďalej. Pomôže mi utiecť, alebo bude verný svojej “rodine“? To ma trápilo najviac.

Ležala som na boku prikrytá dekou a pomaly sa snažila zaspať. Darren sa posadil. Čakala som, že odíde, ale on si ľahol spať a objal ma. Pobozkal ma do vlasov. Myslel si, že spím.

Cez štrbinku na zakrytom okne prerážalo svetlo zapadajúceho Slnka. Už nemám veľa času. Z oka mi vytiekla slza. Asi o pol hodinu nudného ležania a pozerania na neuveriteľne zaujímavé okno som sa otočila k Darrenovi, ktorý tiež nespal. Usmial sa na mňa.

„Zabiješ ma?“ Povedala som to s prosebným tónom v hlase.

„Prečo?“Vystrašene sa opýtal.

„Smrť je oslobodenie, pamätáš?“

„Nie. Ja ťa nezabijem. A ani nedovolím aby si si ublížila sama.“ Pri tejto vete ma oboma rukami chytil za tvár a zahľadel sa mi do očí. Znovu mi tiekli slzy po lícach a on ich palcami jemne utrel. Pobozkal ma a posadil sa. Nasledovala som ho.

„Je mi to ľúto, ale neviem presne kedy prídu musíš už ísť dole.“ Hovoril to so smutným hlasom a so sklonenou hlavou. Nepatrne som prikývla a obliekla sa keď vyšiel z izby. Obzrela som sa po izbe či som tu nenechala nejaké svoje veci a odišla som. Darren sa so mnou rozlúčil dlhým bozkom a potom ma zamkol. Bolo to také... no nemala som na to ani pomenovanie. Divné?

Darren sa smutne pobral hore schodmi. Posteľ nechal rozhádzanú aby bolo vidno, že tam spí, ale musel sa zbaviť jej pachu. Obtrel sa asi o všetko, až kým si nebol istý, že ju tam už necítiť. Nervózne sa prechádzal po dome a rozmýšľal čo urobí. Nemôže ju predsa nechať napospas im. Nemôže ju proste nechať, aby ju uväznili, týrali a používali jej schopnosť, ako sa im zachcelo. Bolo pravdepodobné tiež, že ju zabijú keď si nájdu lepšieho. Alebo, čo je ešte horšie, keď už im nebude potrebná jej sila premenia ju na Rebelantku. To nesmiem dopustiť.

Sedel na kresle a čítal knihu, o ktorej Izabella stále tvrdila, že je k smrti nudná. Nerozmýšľal ani tak o knihe ako o nej a o tom, čo bude nasledovať ďalej. Ani si nevšimol, keď sa otvárali dvere. Ihneď vyskočil na nohy a čakal. Dnu vošli 4 Rebelanti. Moor-Thuomasov brat, Thuomas, Loren a tiež pôvodný Rebelant- Heisthenos.

„Pane.“ Darren sa uklonil.

„Darren.“ Uvítal sa Heisthenos a s Darrenom a potom sa otočil k Lorenovi: „Loren, choď po ňu.“

Chvíľu tam len tak ticho stáli, kým neprišiel Loren s Izabellou. Vyzerala zle. Nedostatok krvi spôsobil, že jej bolo vidno lícne kosti.

„Tak a teraz, keď ťa máme,“ Heisthenos pozrel na Izabellu, „si naša účinná zbraň. Ideme ťa vyskúšať. Nejedli sme kvôli tejto úlohe. Zabiješ troch upírov.“

Izabella vystrašene a nahnevane metala hlavou. „Nie! Neurobím to.“

„Myslíš si, že 3 upírske životy stoja za niekoľko životov tvojich polo upírskych kamarátov, alebo tvoju ľudskú rodinu?“ Darren sa snažil držať nečitateľnú tvár, ale vedel, že táto veta na Izabellu zaberie.“

Nebadane prikývla a Heisthenos ukázal rukou k dverám.

„Ideme? Thuomas vezmi ju.“

Darren ich nasledoval do veľkého priestranného auta, kde sa všetci zmestili jedna radosť.

Miesto kam dorazili Darren poznal. Žilo tu veľa Rebelantov, preto nechápal prečo prišli tu, ak ma Izabella zabiť upíra. Vystúpili. Izabellu nosil Thuomas prehodenú cez plece. Vošli do domu a za veľkej pozornosti upírov prešli do sklepa. Pred jednými dverami sa zastavili a Heisthenos prehovoril: „Tu je tvoja prvá obeť. Zabiješ ju tým, že jej vypiješ všetku krv.

Ju? Vošli dnu a o stoličku bola uviazaná Izabellina kamarátka.

Skoro mi vypadli oči. To si vážne myslia, že zabijem svoju kamarátku? Tú, ktorá mi pomohla ujsť? Ktorá ma naučila ako žiť mimo školy?

„Zbláznili ste sa?“

„Nie.“Odpovedal Heisthenos. „Zabiješ ju.“

„NIE!“ Vykríkla som a Madison dvihla hlavu. Pokrivene sa usmiala. Takmer som sa zľakla z toho ako vyzerala. Oči mala vpadnuté, lícne kosti jej trčali, ako aj všetky kosti a bola neuveriteľne špinavá. Nechápala som prečo sa usmieva. Smrť je oslobodenie preblesklo mi hlavou.

„Zabiješ ju.“ Opakoval Hesithenos a nechal Moora rozviazať uväznenú Madison. Heisthenos ju schmatol za krk a prisunul ju ku mne.

„Nikdy!“ vykríkla som.

„Dobre.“ nemienil sa so mnou hádať. Jednoducho ju chytil za hlavu a otočil ňou- zlomil jej väzy.

„NIEEEEEEEEEEEEE!“ vykríkla som a hodila sa k nevládnemu padajúcemu telu. Môj výkrik bol taký ohlušujúci, ako keď som získala Jerryho schopnosť. Rozplakala som sa.

Darren neveril vlastným očiam. Chcel sa rozbehnúť k Izabelle, objať ju, a povedať, že všetko bude O.K.

„Dobre. Zabiješ iného upíra.“ Pokrčil plecami Heisthenos. Izabella mlčala. „Zoberte ju dakto. Ideme do mesta. Nájdeme si niekoho zo silnou mocou, nech ho zabije.“ Zavelil Heisthenos.

„Ja ju vezmem.“ Vyhlásil Darren a prehodil si Izabellu cez plece. Vzlykala a Darren ju niesol k hlavným dverám. Zrazu niekto oslovil Heisthenosa. „Choďte do auta.“ navrhol, a Thuomas a Moor odprevadili Darrena do auta. Darren položil Izzy na sedadlo a sadol si vedľa nej. Moor si sadol vedľa a Thuomas čakal vonku, chrbtom k autu.

Darren využil šancu. Z vrecka vytiahol drevený konárik, ktorý tam mal už dosť dlho a rýchlosťou svetla ho zabodol do Moorovho srdca. Bolo to také tiché, že sa Thuomas ani neotočil. Izabella na celé divadielko nechápavo pozerala. „Otvor dvere a rýchlo bež.“ zašepkal jej Darren a ona neváhala. Tackavo vyšla a snažila sa čo najrýchlejšie dostať do porastu, ktorý bol neďaleko cesty. Thuomas sa na tieto zvuky otočil a nechápal ako sa dostala von otvoril dvere a pozrel dnu. Keď uvidel Moora, pohľad sa mu zmenil na zabijacký a vyštartoval po Darrenovi. Chytil ho pod krk a chcel ho udusiť. Darren s ním bojoval a snažil sa dotiahnuť na drevený konárik trčiaci z Moorovej hrude. Zrazu Thuomas Vzplanul. Darren vyšiel rýchlo z pod neho von z auta a zbadal ako na kraji cesty stojí Izabella a zasnene hľadí na Thuomasa. Čudoval sa prečo ho oheň nepálil, ale momentálne sa tým nemal čas zaoberať.

O chvíľku už z Thuomasa nič neostalo. Darren sa rozbehol k Izzy a zatriasol ňou aby sa prebrala z toho tranzu. Nič sa nestalo. Volal jej meno a stále ňou nekontrolovateľne triasol, až kým sa “neprebrala“.

Nechápavo na seba pozerali. Ich pohľad prerušil zvuk otvárajúcich sa dverí, z ktorých vyšiel Loren. Netrvalo dlho a zistil čo sa stalo, lenže vtedy bol Darren s Izabellou už v malom lesíku a snažili sa spolu utiecť čo najďalej.