Kapitola 16

Kapitola 16

Darren

Neoznámili sme to. Vedeli sme, no ja som vedela, že nám nebudú veriť. S mojou povesťou, je jasné, že neuveria. Mesiac po incidente som sa s Ethanom už nerozprávala. Znovu. Čakala som, kedy konečne budem môcť odísť. Kedy si príde Darren po mňa.

Valentínsky ples sa zaobišiel bezo mňa, pretože som tam nechcela ísť a pozerať sa na kopu zaľúbených párikov. Ethan ma síce pozval, ale ja som ho odbila s tým, že nemám chuť na nič vďaka tomu, čo sa stalo. Čo vlastne ani nebola pravda. Poslednou dobou sa mi hlavou hnali myšlienky, či Darrena vôbec ešte niekedy uvidím. Či ho už nezabili, alebo či sa na mňa nevykašľal.

Nechcela som sa s nikým rozprávať, aby som sa k nikomu nenaviazala. Nechcela som aby náhodou zomreli a to mojou vinou ako Madison. Nemala som ju ťahať so sebou. Všetko je to moja chyba. Nadávala som si v hlave.

Bol Apríl, sobota, takže konečne nebola taká zima, čo som využívala každý víkend. Chodila som behať na ihrisko. Bolo to dobré na prevetranie mysle. Keď som behala veľa som premýšľala o mnohých veciach.

Najčastejšie to bola smrť Madi. Stále som ten záber jej smrti mala pred očami a nevedela sa ho zbaviť. Vždy, keď som si na to spomenula, slzy sa mi tisli do očí a rozmýšľala som ako som tomu mohla zabrániť.

Ak som nemyslela na Madison, bol to Darren. Milovala som ho, čo som mu nebola schopná až tak dokazovať medzi štyrmi očami. Chýbal mi. Veľmi. Bála som sa aby nebol mŕtvy. Čakala som naňho už 4 mesiace a on stále nikde. Zaujímalo ma kde asi tak teraz je. Chcela by som ho mať tu aby mi vykričal na čo som myslela, keď som sa bozkávala s profesorom a ani ho neodsotila. Aj keby na mňa kričal, bola by som vďačná za to, že je pri mne.

Podviedla som ho, nezastavila som profesora hneď zo začiatku. Ja som pokračovala. Páčilo sa mi to a za to sa strašne hanbím.

Posledná vec, o ktorej som neustále premýšľala bola moja neschopnosť vidieť minulosť ľudí vďaka krvi a nedalo sa to vyčítať ani z mojej. Potrebovala som navštíviť Torment - upírku, ktorá mi vysvetlila, ako funguje moje odoberanie schopností od iných upírov. Podľa mňa sa to dialo kvôli mojím početným schopnostiam. Tie zapríčiňovali veľa v mojom živote. Bola som unavená už po dvoch hodinách bez krvi, keď som použila aspoň raz hocakú schopnosť. Normálne som vydržala 4 hodiny bez krvi zatiaľ čo normálnym poloupírom stačilo sa napiť krvi 2x za deň, keď nie raz. Vďaka mojej ohnivej moci som bola strašne výbušná a aj keby som nechcela použiť aspoň jeden deň jednú schopnosť, nedalo by sa. Totiž všetky moje moci vo mne ma nútili aby som ich použila. Stále som mala to nutkanie použiť ich. Nechcela som, ale musela som sa ich nejako zbaviť. Pôsobili mi strašne problémy.

Nedávno som na hodine mágii (chodím na hodiny iného učiteľa) pri neviditeľnosti odpadla od únavy. Stávalo sa mi to dosť často a preto som musela odvolať športové hodiny, pretože som aj tam odpadávala, takže som už mala len jedno zameranie a to mágiu. Preto si musím ísť do pondelka vybrať doplňujúce predmety pre mágiu.

Keď som prišla späť na izbu Abi sedela na svojej posteli s Oliv a o niečom sa rozprávali, no stíchli, keď som vošla. Pozreli na mňa a ja som sa ani nepozdravila, len som si vytiahla veci zo skrine a šla sa osprchovať.

Po sprchovaní som sa opäť vrátila do izby. Olivia a Abi stále sedeli na posteli no tentoraz Oliv prehovorila. „Prečo sa s nami nerozprávaš.“

„Pretože vás mám rada.“ Odpovedala som a odkladala špinavé veci.

„Čo? Takže nás máš rada, ale nerozprávaš sa s nami vyhýbaš sa nám, nechceš nám povedať, čo sa stalo, prečo si odišla!“ nahnevane zvýšila hlas Abi. Mlčala som ju a ona vykríkla: „Myslela som si, že sme kamarátky!“ Otočila som sa a uvidela ju stáť so slzami v očiach. „Boli sme najlepšie kamarátky, udržala som tvoje tajomstvo o ďalšej schopnosti. A ty mi nič nepovieš?“

„Chcem vás chrániť chápete to? Nechcem dopustiť aby sa aj vám stalo to isté čo Madison.“

„Čo sa stalo Madison?“ s chladnou hlavou a kľudným hlasom sa opýtala Olivia.

„Je mŕtva a to vďaka mne.“ zakričala som a slzy mi stekali po líciach. Abi sa zatvárila dosť šokovanie a rovnako aj Oliv. Sadla som si na posteľ a utrela si slzy.

„Prečo vďaka tebe?“ Opýtala sa Abigail potichu a sadla si vedľa mňa.

„Pretože ja som ju z tadeto vytiahla. Nemala som ju zaťahovať do svojich problémov.“

„Určite to nieje tvoja chyba.“ Abi ma objala. Je to moja chyba, je to moja chyba opakovala som si v hlave.

„Neobviňuj sa za to. A teraz nám pekne vyrozprávaj čo sa stalo. Od toho, prečo si ušla, po to, prečo si sa vrátila.“

Konečne som sa mohla s niekym porozprávať a bola som rada, že sa s Abi a Oliv znovu rozprávam. Nechcem im ublížiť, ale toto samo týranie nemá cenu. Po celé moje rozprávanie bolo ticho a niekedy len vzdychly alebo zhíkli. Tú časť s Darrenom som im nepovedala. Presnejšie všetko o Darrenovi. Toto nemôžem povedať nikomu. Nikto by to nepochopil. Môj príbeh som trochu prekrútila, takže som sa zachránila sama a tiež sama sa dostala späť do školy. Povedala som im tiež o Madisoninej smrti, čo bolo pre mňa veľmi ťažké, opäť so slzami v očiach.

„Ethan je ale debil. Takže on to zrobil už dva krát, je to proti zákonne a jeho matka, čo je podstatné, že je riaditeľka, to zatajila pred radou aj pred všetkými?“ Neverila Olivia.

„No...“

„Chudák Madison.“ zašepkala Abi. „Muselo to byť hrozné.“ Chvíľku ticha nakoniec prerušil môj hlas.

„Dobre, takže toto musí ostať len medzi nami. Nechcem aby o tom vedelo viac ľudí.“

„Dobre. Neboj, nikomu to neprezradíme.“ sľubovali.

„Takže teraz, keď sme už znovu kamarátky, potrebujem pomoc.“

„Akú?“ Opýtala sa Abigail.

„Potrebujem sa zbaviť mojich schopností.“

Bol už koniec apríla a Darren nič nevymyslel. Nevedel ako sa ma po ňu vrátiť aby ich nezabili. Veď odkedy sa od seba odlúčili vystriedal už niekoľko štátov, aby ho nenašli. Bol v Británii, Rusku, Česku, Nórsku, Grónsku a momentálne sa ukrýval v Grécku. Vyhýbal sa mestám obsadeným Rebelentami, aby ho nenašli. Bola polnoc a Darren sa na piesku pod mólom skláňal nad mŕtvolou mladej turistky. Grécko žije v noci no pláž je vždy prázdna, takže ho nikto nevidel. Dievča skryl za niekoľko skál, galantne si utrel ústa vreckovkou a odišiel. Zajtra odchádza z Grécka takže sa s ukrývaním mŕtvoly veľmi nenamáhal.

Došiel ku svojmu apartmánu. Vyskočil na balkón a vošiel dnu. „No konečne si tu. Kde si bol tak dlho?“

„Myslel som si, že sa dnes ešte nevrátiš.“

„Dobre dobre, chabé výhovorky ma nezaujímajú takže k veci.“

„Čo si zistila?“ Nasledovalo ticho a Darren sa nervózne opýtal znovu. „Calli? Čo si zistila?“

„Chystajú útok...“

„Na nás?“ nechápal.

„Nie pre boha. Na školu.“

„Prečo?“

„Je pre nich veľmi dôležitá. Všetci o nej hovoria. Chcú ju dostať späť.“

„Ako to chcú urobiť? Len tak si vojdu cez hlavnú bránu? Škola je chránená zložitými a starodávnymi kúzlami a tiež strážcami.“

„Neviem. Keď som tam vošla akurát sa rozhodovali, že na školu zaútočia, ale keď ma zbadali okamžite stíchli a vyhodili ma.“

„Prečo? Veď...“ Zazrel jej pohľad a stíchol. Vedel prečo ju vyhnali. Na týchto rokovaniach smú byť len potomkovia pôvodných. Kedysi tam boli len pôvodný a Rebelanti si vyberali ich vodcu. Pôvodných rodín je celkom 11 a keďže je iba jeden pôvodný rebelant živý, tak on je ich vodca – Heisthenos.

Calliope je potomok jednej z pôvodných rodín, no nikdy sa nezúčastňovala na týchto poradách, pretože jej to nedovolili. Už niekoľko storočí jej rodina nemohla chodiť na tieto porady. Calli sa nikdy nedozvedela prečo to tak je. Pomáhal jej to zisťovať, ale nikdy nevedeli čo jej rodina spáchala, že bola z týchto porád vylučovaná. Vedel, že jej rodina bola najdôležitejšia a najsilnejšia, preto nechápal čo sa stalo.

Jeho vnútorný monológ prerušila Calli. „Takže čo budeš robiť?“

„Idú aj po mne?“ zamyslene sa Darren opýtal.

„Začula som niečo medzi strážcami. Vraj ťa hľadá zopár skupín hľadačov.“ Strážcovia u Rebelantov mali podobné poslanie ako upírsky strážcovia. Ochraňovali a strážili. Boli to najsilnejší Rebelanti. Upíri nikdy nevedeli veľa o Rebelantoch iba si to mysleli, preto nevedeli, že každý Rebelant, ktorý sa narodí-narodí sa s nejakým predurčením. Rebelantom zisťujú toto poslanie vďaka tetovaniu, ktoré sa im objaví na nejakej časti tela po narodení alebo prebudení. Tetovanie vidia IBA Rebelanti.

Darren sa narodil ako strážca. Tetovanie mal na chrbte. Najprv to bol malinký vzor strážcov na krku. Bolo to veľmi podobné šakalej hlave. Neskôr, ako sa zlepšoval a zabíjal viac ľudí, alebo upírov, sa tetovanie vylepšovalo. Nakoniec mu na chrbte ostalo tetovanie pospájané zo všelijakých vzorov, ktoré sa rozprestierali cez obe lopatky a trochu pripomínali tvar krídel. Tetovanie sa mu už dlho nezmenilo.

Hľadači zase boli najrýchlejší Rebelanti. Stopovali všetko čo im bolo prikázané a väčšinou boli v skupinách. Tí mali tetovanie pripomínajúce hlavu sokola na zápästí. Rozšírené tetovanie siahalo až ku ramenu a taktiež sa skladalo zo všelijakých vzorov. Koniec tetovania pripomínal chvost. Darren nikdy nechápal týmto tetovaniam.

„Vedia približne kde som?“

„Vedia, že si na juhu Európy. Poslali ma som v jednej skupine hľadačov, ktorá ťa ma vystopovať.“

Mohol to čakať. Calli bola jedná z najlepších hľadačov. Tetovanie mala na celej ruke a končilo na ramene.

„Ako si sa od nich odtrhla?“ nechápal Darren.

„V skupine sme až 3 tak sme sa rozdelili. Nemám veľa času a ani ty, musíš sa schovať inde.“

„Musíš mi pomôcť. Sám to nezvládnem.“

„Prepáč, ale ja nemôžem. Zradil si radu a preto si prvý na zozname smrti. Nemôžem ti pomáhať. Aspoň ja musím urobiť rodine dobré meno.“ Zoznam smrti bol zoznam, v ktorom boli najhľadanejší upíri alebo rebelanti, ktorí spáchali niečo zle voči rade, alebo ju podviedli. Chápal ju, ale bola jeho najlepšia kamarátka a on ju potreboval.

„Dobre.“ nakoniec jej vyhovel. „Ale aspoň mi oznamuj ich kroky čo budú robiť ďalej.“

„Ok.“ usmiala sa no úsmev ju prešiel keď zjojkla.

„Čo je?“ ostražito sa spýtal a pribehol k nej.

„Tetovanie ma páli. Volajú ma. Musím už ísť. Nájdem ťa stále a dám ti vedieť. Nezdržuj sa na jednom mieste viac ako 3 dni. Uvidíme sa čo najskôr. Ahoj.“ Pozdravila a vyskočila z balkóna. Darren sa ešte za ňou ohliadol no ona už bola preč.

Boli blízko. Nemohol si dovoliť ostať tam dlhšie. Nevedel kedy zaútočia na školu, ale vedel, že musí Izabellu varovať.

O dva týždne skrývania sa v rôznych štátoch sveta sa Darren predsa len vrátil späť do Ameriky. Rebelanti mali svoje sídla takmer po celom území USA, takže nemal veľmi na výber. Býval v malej stodole, v nejakom mestečku v Arizone. Keď sa po troch dňoch tam rozhodol odísť a pomaly sa približovať ku Detroitu, tak sa konečne dočkal Callinej návštevy. Darren akurát nasadal do auta, keď mu tam vbehla Calli.

„Musíš utiecť.“ Bola vystresovaná a jej naliehavý pohľad hovoril za všetko. Vedia kde som. Pomyslel si a rýchlo naštartoval auto.

„Ideš so mnou?“ opýtal sa a pozrel na Calli.

„Nemôžem. Nevedia, že som ti pomáhala.“

„Dobre.“ Trochu ho to ranilo, ale nakoniec by aj tak nechcel aby bola na úteku aj ona.

„No choď už.“ Naštartoval a išiel.

„Kde ťa mám vyhodiť?“

„Mám plán, ale najprv ti to musím povedať.“

„Čo?“ pozrel na ňu.

„Na školu zaútočia o dva dni. Musíš sa tam čo najrýchlejšie dostať a varovať ju, ak ju chceš zachrániť.“

„Ako si to zistila?“

„Všetci o tom hovoria. Tak som tiež zistila, že ťa našli. Videli ťa na letisku. Mal si si dávať väčší pozor. Teraz na teba poslali všetky skupiny hľadačov.“

„Dával so si pozor. Nesmú ma chytiť.“

„Dobre takže teraz už musím ísť. Udri ma!“

„Čože? Šibe ti?!“

„Nie nešibe. Len ma udri. Alebo do mňa niečo zapichni. Skrátka zrob niečo aby si mi ublížil.“

„Zbláznila si sa? Nezbijem ťa.“

„Ježiš, to je môj únikový plán, proste ma udri.“ Pustil jednú ruku z volantu a musel sa nejaký čas odhodlávať aby ju udrel. Okamžite sa jej zrobila modrina a pomaly mizla. Udrel ju ešte zopár krát a nakoniec vzal nôž, ktorý pri sebe stále nosil. Zapichol jej ho tesne vedľa srdca a ona ledva otvorila dvere, očami sa mu pozdravila a vyskočila z auta. Bol to dobrý nápad, ale preneho dosť náročný.

Celú cestu čakal, kedy ho niekto prepadne, no nič. Na jednom odpočívadle si dal prestávku cez deň a v noci pokračoval v ceste. Nakniec dorazil do Detroitu. Bol obozretný aby si ho nik nevšimol. Pohyboval sa rýchlo. Vymenil si auto a išiel do blízkeho malého mestečka, v nádeji, že nenatrafí na Rebelantov. Potreboval sa najesť.

Tabuľa mu naznačila, že je v mestečku, a on zastavil na najbližšom parkovisku. Vystúpil a podozrievavo sa poobzeral. Nikoho nevidel. Žiadny Rebelant a ani človek. Potreboval sa najesť. Pešo prešiel pár ulíc, kým nezbadal partiu chalanov ako sprejujú na stenu budovy nejaký nápis. Boli široko ďaleko jediný ľudia vonku a tak si nemohol vyberať. Traja chlapci v bundách s kapucňami na hlave sa smiali a sprejovali ďalšie a ďalšie posmešné a primitívne heslá a nadávky.

Darren poza nich rýchlo prebehol, jeden sa otočil, no nezbadal Darrena. Darren znovu prebehol aby upútal ich pozornosť a trochu vyľakal a tentoraz sa už otočili všetci.

„Čo to bolo?“ opýtal sa jeden a druhý mu vzápätí odpovedal: „Skade mám vedieť?“ Darren znovu prebehol a oni počuli len zasvišťanie vzduchu. „Počuli ste to?“ opýtal sa znovu ten istý.“

„Pravdepodobne nejaké zviera. Dorobte to!“ komandoval ich tretí. Keď Darren znovu prebeho bližšie pri nich, dvaja chlapci až poskočili a otočili sa. „Tam niečo je.“

„Nebudte smiešny nič tam nieje.“ zahučal tretí chalan a pozrel na nich. Keď zbadal na ich tvárach neveriace pohľady dodal: „ Idem to skontrolovať aby ste boli spokojní.“

A mám ho. Potešil sa Darren a skryl za roh budovy. Keď sa k nemu chlapec priblížil, Darren ho schmatol, rukou mu prikryl ústa a zahryzol sa mu do krku. Neznámy chalan, chvíľu bojoval no nakoniec podľahol a omdlel. Darren ho takmer zabil. Prestal v poslednej chvíli. Keď po chlapcovi začali volať jeho kamaráti Darren si k nemu čupol a do mysle mu vložil falošné myšlienky, aby prekryl tie s ním. Potom sa postavil a rozbehol sa preč.

Hľadal ďalšie auto, ktoré mu dobre poslúži. Potreboval často meniť auta, keby ho náhodou sledovali. Pomaly, ako tieň prechádzal ulicami a prezeral si, ktoré auto bude najvhodnejšie, keď ho niečo zvalilo. Presnejšie niekto. Držalo ho to pevne no Darren bol silnejší ako tá osoba a odhodil ju zo seba. Pozorne si obzrel postavu stojacu oproti nemu. Pozorne si ju prezrel. Tvár mu nič nehovorila, no tetovanie naznačovalo, že je to Rebelant – hľadač. Sokolia hlava žiarila, čiže si už stihol privolať pomoc.

Chvíľu spolu bojovali, ale bol to dosť vyrovnaný boj. Hľadač bol rýchlejší, no Darren silnejší. Hľadač po ňom znovu vyštartoval a Darren sa ani nestihol uhnúť,ale konečne jeho útok odrazil. Odsotil hľadača do steny, chytil ho pod krk a hľadač sa márne bránil silným Darrenovým rukám. Darren mu zlomil väz a behal preč. Tiekla mu krv no cítil, že sa mu rany hoja.

Nerád utekal z boja, ale teraz to bolo nevyhnutné. Iný hľadači už sem idú, a on potrebuje varovať Izzy, takže musí byť nažive. Inokedy by povedal, že smrť je oslobodenie a nechal sa konečne zabiť, ale odkedy ju spoznal, cítil sa v jéj prítomnosti skvele. Normálne.

Mal šťastie, že sa stihol nakŕmiť, čiže mu prakticky ani nebolo treba auto, lebo nasýtený bol plný energie a bol rýchly, ale nie rýchlejší ako hľadači. Nakoniec sa rozhodol pre auto. Rozbil okno nastúpil a snažil sa ho pomocou káblov naštartovať. Podarilo sa mu, keď mu niekto skočil do cesty. Ďalší hľadač. Vytiahol kušu a strelil. Hľadači mali kuše alebo luky, či nože na vrhanie. Boli špeciálne upravované, aby usmrtili upírov a v špeciálnych prípadoch aj rebelantov. Šíp rozbil okno a Darren len tak tak stihol schovať hlavu dole.

Keď ju znova zdvihol, nezaváhal a pritlačil nohu na plyne. Rebelant odskočil a Darren neváhal a smeroval do Izzabelinej školy. Nevedel čo zrobí. Keď sa objaví poblíž školského areálu, zabijú ho strážcovia. Vedel, že sa musí s Izzy nejako spojiť. Kým vyšiel z mesta, niekoľko okien mu hľadači ešte rozbili, a takmer ho aj trafili.

Zastavil pri lese, kde aj vtedy keď šiel odprevadiť Izabellu. Vystúpil a behal cez les ku škole. Zastavil najbližšie ako sa dalo, a rozmýšľal na plné obrátky. Z ničoho nič ho napadla jediná možnosť a tak začal myslieť na jej tvár. Jej úsmev a tiež slzy. Predstavoval si ju. Jej blond vlasy, krásne pery, ktoré mal vždy chuť bozkávať... Predstavil si ju, sústredil sa na ňu a potom v mysli poskladal slová do toho najdôležitejšieho Chcú zaútočiť na školu. Ukry sa.