Kapitola 20

Takže tu máte pravdepodobne predposlednú kapitolu :))

Kapitola 20

Veľký boj

Vyšli sme z telocvične, keď sa celým areálom školy ozval hluk a vzápätí na to, prenikavý krik. S Darrenom a Cali som sa dohodla, aby sledovali moje kroky, ale aby neboli vidieť. A tak Cali behala cez všetky tmavé miesta, uličky a kríky. Darren behal po strechách a ja na zemi.

Ani z ďaleka som nebola pri bráne a počula som krik. Všade sa bojovalo. Na zemi bola kopa tiel. Od najmladších študentov po profesorov. Nemohla som sa pozerať na obete a tak som behala ďalej. Nakoniec som sa zastavila a pozerala sa na výjav. Rebelanti sa snažili dostať do hlavnej budovy. Tú bránili najstarší študenti, strážci a profesori. Každý bojoval s každým. Bol tu nenormálny krik a veľa krvi. Zbiehali sa mi slinky, ale spamätala som sa.

Nikto si ma nevšímal, akoby som tam ani nebola. Darren prišiel ku mne a chytil ma za ruku. Cali prišla tiež, aby sa lepšie pozrela. Bolo to niečo strašné. Mŕtve telá na zemi a všetci bojujúci. Pozrela som sa na Darrena, opätovala mu stisk ruky a znovu sa pozrela na bojisko. Zavrela som oči, zhlboka sa nadýchla a vykročila vpred. Cali sa schovala a lukom zabíjala Rebelantov, s nie veľkým nadšením. Darren sa držal pri kraji a sem tam skolil nejakého blízko stojaceho Rebelanta. Postavila som sa ku najbližšiemu Rebelantovi, ktorý bojoval s nejakým chlapcom. Postavila som sa zaňho a on sa otočil, pretože vycítil moju prítomnosť. Nepoznal ma a tak sa ma snažil pohrýzť a zabiť. Odstrčila som ho najsilnejšie ako som mohla vyskúšala som naňho nátlak či ho vážne viem používať aj na Rebelantov.

Chlapec, ktorý s nim bojoval, len na mňa hľadel, keď som monotónnym hlasom povedala: „Choď preč a nikdy sa nevracaj.“ Rebelant bol úplne mimo. Pozeral na mňa prázdnymi očami a zopakoval: „Idem preč a nikdy sa nevrátim.“ šťastne som prerušila očný kontakt a čakala, že odíde, ale on po pár krokoch zastavil. Potriasol hlavou a otočil sa ku mne s červenými očami. „Čo si to zrobila?“ vrhol sa na mňa a ja som na poslednú chvíľu použila štít. Zastavil sa a ja som ho odhodila ďalej. Potom som natiahla ruku a chytila ho pod krk. Pozrela som sa mu do očí a znovu zastretým hlasom opakovala: „Choď preč a nikdy sa nevracaj.“ Prikývol a postavil sa. Nátlak som na ňom držala najdlhšie ako sa dalo a on vážne odišiel preč.

Nestihla som sa ani zaradovať už na mňa zaútočil ďalší Rebelant. Zvalil ma na zem a ja som dopadla na niečo mäkké. Zišla som z toho a uvedomila si, že je to ten chlapec, ktorý pred chvíľou bojoval a pozeral na mňa. Krv mu stekala z krku a v očiach mal prázdny výraz. Zľakla som sa a rýchlo sa od neho odsunula. Zabudla som aj na Rebelanta, no spomenula som si na neho, keď ma udrel do tváre. Zdrapil ma za vlasy a prišpendlil na zem. Držal mi ruky a na stehnách mi sedel. Nemala som sa ako vyslobodiť. Už bol nebezpečne blízko pri mojom krku a mňa napadla len jediná vec. Premenila som sa na oceľ a Rebelant si takmer polámal zuby na mojom krku. Vystrašene na mňa pozrel a pustil ma. Nakoniec vystrašene zutekal.

Postupne som sa takto prebíjala až ku hlavnej bráne. Potrebovala som zistiť či sú Abi a ostatní v poriadku. Vošla som dnu. Aj tam sa dostalo pár Rebelantov a tí urputne bojovali. Behala som do Jedálne. Zastala som vo dverách. Všade boli telá ranených a ostatní sa im snažili pomôcť. Očami som hľadala známu tvár a našla som Oliviu. Behala som za ňou. „Oliv, kde je Abi? Je v poriadku?“ Oliv na mňa smutne pozrela.

„Izzy, takmer všetci študenti, ktorí sa učia na strážcu šli bojovať.“

„Čože? Aj Ethan? Preboha, musím im pomôcť.“ Behala som preč a Olivia za mnou niečo ešte zavolala, no to som nepočula. Musela som pomôcť hlavne Abi. Ethan vedel bojovať veľmi dobre, ale Abi...

Behala som pomedzi bojujúce dvojice, ale nevidela som ani Ethana, ani Abi. Potrebovala som sa dostať vyššie aby som mala lepší výhľad. Vybehla som z boja a zastavil ma Darren. „Čo sa deje?“

„Abi a Ethan. Oni...“ udychčane som hovorila, „...šli bojovať. Nechcem aby ich zabili.“ Darren nechápal o čom rozprávam, ale pomohol mi vyliezť na budovu a ja som ich hľadala. Pár známych tvári, ale nikde som nevidela Abi a Ethana až nakoniec...

Rozbehla som sa dole. Darren ma odniesol a behal za mnou. Kričal na mňa aby som si dávala pozor, ale nezaujímalo ma to. Dobehla som k nim. Obaja bojovali vedľa seba. Abi krvácala z nosu a na krku mala ranu od zubov. Ethanovi krvácalo z nosa. Prišla som k nim. Bola som rozzúrená ako býk. Stačila mi jedná smrť kamarátky a skoro smrť Darrena. Pozreli na mňa s radosťou. Dobehol aj Darren a Ethan sa naňho chcel vrhnúť no ja som ho zastavila. „Ethan, NIE! On je na našej strane.“ Ethan nechápal a stále chcel na Darrena zaútočiť, ale Abi naňho tiež vykríkla aby prestal. Ethan nechápal, no vzápätí naňho zaútočil Rebelant a musel sa venovať jemu.

Nemohla som z Abi a Ethana spustiť oči, aby sa im náhodou nič nestalo a preto som nekontrolovala samu seba. Darren bojoval s niekoľkými Rebelantmi naraz. Zrazu ma niečo zvalilo. Rebelant sa mi zahryzol do krku a ja som len zbadala Darrena ako sa zúrivo otočil a odhodil ho odo mňa. Teraz bojoval s tromi Rebelantmi a k tomu sa pridávali ďalší. Snažili sa ho skoliť. Pozrela som sa na Abi a Ethana. Obaja prehrávali. Obzrela som sa okolo seba a videla, ako sa Rebelanti množia a je ich čím viac a viac. Darrena zvalili na zem a ja som nemala inú možnosť ako použiť schopnosť. Vytvorila som pred ním štít. Ešte nikdy som nevytvárala štít tak ďaleko mimo môjho tela, aj keď to boli len dva metre. Darren na mňa vďačne pozrel a ja som ledva udržiavala Rebelantov. Sústredila som sa najviac ako sa dalo, prižmúrila oči, ale Rebelantov som len zvalila na zem. Bolo ich príliš veľa.

Darern ustupoval ku mne a Rebelanti šli za ním. Sem tam som zahliadla šíp, ktorý poslala Cali a zabil nejakého Rebelanta. Už dlho nevystrelila. Dúfala som, že sa jej nič nestalo. Darren bol už pri mne a spolu sme bok po boku bojovali. Zrazu som začula krik. Otočila som sa a Abi ležala na zemi. Ethan sa otočil tiež a protivník mu jeho nepozornosť oplatil. Zrazil ho na zem. Rozbehla som sa ním a v tú chvíľu bolo všetko ako spomalené. Behala som k Ethanovi. Bola som taká nabudená, že som len zo zeme vzala nejaké drevo, behala k ležiacemu Ethanovi, nad ktorým sa skláňal Rebelant, vyskočila som a Rebelanta zhodila na zem. Drevo som mu pri tom zapichla do srdca a on zomrel. Ethan žil. Pozrela som na Abi. Ležala na zemi a Rebelant z nej pil. Vtedy sa vo mne vzbúrila energia ohňa. Zúrila som. Rozbehla som sa k Rebelantovi schmatla ho za golier a nadvihla. Pozrela som sa na Abi. Žila. „Ethan! Vezmi ju preč z tadeto.“ Ethan ju opatrne zdvihol a odniesol. Snáď ich niekto nenapadne po ceste.

Otočila som sa a natiahla ruku ako gumu ku najbližšiemu ostrému drevu. Rebelant sa mi zvíjal v rukách, ale ani to mu nepomohlo. Drevo som mu zapichla do srdca a ešte niekoľko krát ho pobodala.

„Izzy, prestaň. Je mŕtvy.“ Povedal mi Darren upokojujúco a držal mi ruku, v ktorej som mala drevo. Pozrela som sa ešte raz na mŕtvolu podo mnou a späť na Darrena. V tom sa Darrenove krásne modré oči zmenili na neprítomné a kľakol si. Čo sa deje? Kňučala som. Darren mi spadol do náruče. Z chrbta mu trčal kôl. Pozrela som sa hore a nado mnou stál Loren. „Konečne je po ňom.“ Povedal, zaškeril sa a oprášil si ruky. Panebože, panebože, panebože.

„NIEEEEE!“ Vrieskala som. Slzy sa mi kotúľali po lícach. „Prečo si to urobil?!“ Znovu vzlyky. „Nie... to nieje pravda...“ Plakala som a poťahovala nosom.

Loren sa zákerne smial. V tú chvíľu som sa tak rozhnevala, že okolo mňa opäť sálali plamene. Darrena som nežne položila na zem, pohladkala ho po líci a postavila sa. Lorenovi sa na chvíľku v očiach objavil strach, ale hneď zmizol a tváril sa statočne.

„Za TO budeš pykať.“ Zahučala som.

„Ešte uvidíme kto tu bude za čo pykať.“ Loren sa škrekľavo zasmial. Odniekiaľ vytiahol kôl a zaujal bojové postavenie. Nemala som sa chuť s nim hrať. Nemala som chuť na jeho smiech. A už vôbec som nemala chuť vidieť jeho odporne znetvorenú tvár pred mojou. V živote som nebola taká nervózna ako teraz.

„Darren je určite šťastný, že už ma pokoj. Nepamätáš? Smrť je oslobodenie.“ snažil sa nadviazať rozhovor, ale márne.

„Stavím sa, že je hlavne šťastný, že už tu s tebou nebude kysnúť. Určite ťa nemal rád, on len nikdy nevedel povedať ľuďom pravdu.“ Nezavrel ústa. Ešte jedná veta.. ešte jedná veta...

„Ľutujem ho, že musel zomrieť práve kvôli tebe. Kvôli takej fľandre.“

„Toto bolo to posledné čo si kedy povedal.“ zavrešťala som. Oheň zo mňa vyletel, on sa zatváril šokovane a bol koniec. Vietor rozvial popol. Bolo to rýchle.

Prišla som k Darrenovi, sadla si vedľa neho a položila si jeho hlavu na kolená. Hladkala som jeho krásnu tvár. Jeho krásne výrazné lícne kosti, modré oči a pery stvorené pre moje. Slzy mi stekali po lícach. Postavila som sa a zrušila štít, ktorý som mala doteraz okolo nás. Nechcela som ho tam nechať ale inak sa nedalo. Neuniesla by som ho a bolo tu priveľa Rebelantov. Odsunula som ho kúsok na bok pobozkala a chystala sa ísť pomstiť každého mŕtveho poloupíra a upíra. Ešte som stála pri Darrenovi a obzerala sa, kde začnem, keď som zbadala Ethana ako na mňa pozerá. Nespustil zo mňa oči. Nevadilo mi to. Nech vie, že som milovala Darrena. Otočila som sa inam a vybrala sa ta.

Bojovala som s každým Rebelantom, ktorý na mňa zaútočil, keď som v jeden moment zbadala postavu úplne pri bráne. Obklopená inými Rebelantmi. Bol to Heisthenos. Pohľad naňho ma naštval. Všetko bola jeho chyba. To on velí Rebelantom. To on chcel zaútočiť na školu. To on všetko zariadil. Prebodla som Rebelanta predo mnou a nahnevane sa rozbehla. Potrebovala som výhľad. Vyšla som na budovu, na ktorej som bola aj predtým. Pozerala som všade. Rebelanti práve zabili nejaké mladé dievča. Stále nahnevane som všetko prezerala. Zahľadela som sa ku bráne. Vážne tam stál Heisthenos. Dával Rebelantom nejaké pokyny. Všade okolo neho stáli ochrancovia a v tom som tam zbadala ďalšiu známu osobu. Bola to Torment. Ležala na zemi. Bola špinavá a taká vychudnutá, že som to videla až z takej diaľky. Bolo mi jej ľúto.

Stále som bola nahnevaná, no oheň to vo mne z niekoľko násobil. Keď sa to zmiešalo s ľútosťou a pomstou vybuchla som. Pozrela som na bojujúcich Rebelantov. Pozerala som na nich takmer zasnene. Sústredila som sa tak veľmi až som bola unavená. V tom vzbĺkli všetci bojujúci Rebelanti. Bolo ich viac než 50 a ja som ich všetkých zapálila. Heisthenos vyšiel zo zadu a pozeral na výjav pred ním. Vedel, že som to ja. Niečo povedal Rebelantom a opäť sa schoval.

Všetci upíri sa behali schovať kým ich protivníci-Rebelanti horeli. Zišla som dolu a stále udržiavala oheň na Rebelantoch. Bralo mi to enormne veľa energie, ale bolo to nutné. Prešla som cez celú časť, kde sa predtým bojovalo. Heisthenos ma sledoval. Šla som pomaly, pomedzi všetkých horiacich Rebelantov. Nemohla som udržiavať očný kontakt s ohňom a tak som mala vystreté ruky na obe strany a hrdo kráčala v pred, s očami nalepenými na Heisthenosovi.

Kým som došla až ku nemu Rebelanti za mnou zhoreli. Prerušila som spojenie. „Tak ty sa nám budeš hodiť. Rozhodla si sa k nám pripojiť?“

„Ani náhodou. Rozhodla som sa vám nakopať zadky!“ Jediným švihom ruky som chcela Rebelantov, ktorý ochraňovali Heisthenosa, zabiť ohňom, lenže oheň sa odrazil rovno na mňa. Štítom som ho zastavila a potom pohltila späť do seba. Sila ohňa ma zasiahla a mne sa zatriasli kolená.

Hesithenos sa začal hystericky smiať. „Myslela si si, že tu budem bez ochrany? Táto,“ ukázal na Torment, „upírka mi pomohla.“ Tak trochu som stratila nápady. Keď sú všetci chránení kúzlom, ako ho mám zabiť?

„Ochrana nevydrží večne.“ Vyhlásila som a začala biť ohňom do ich štítu. Heisthenos sa stále len smial. Nárazy boli také hlučné, že som za sebou počula hlasy. Nepatrne som sa obzrela. Upíri a poloupíri nás sledovali. Nevenovala som im veľkú pozornosť a ďalej som bila ohňom do štítu.

Na hluk sa prebrala aj Torment. Jej inak dokonalá tvár bola teraz úplne vychudnutá. Trčali jej lícne kosti, mala kruhy pod očami a vpadnuté oči. Hľadela na mňa s úctou a s ľútosťou sledovala ako sa bezmocne snažím prebiť jej ochranným zaklínadlom. Heisthenos sa len smial, a smial, a smial. „Vážne? Kedy to chceš ukončiť? Nepomôže ti to.“ Zahlásil a ja som ho nepočúvala. Ďalej som búšila. Bola som už bezmocná. Pohľadom som zavadila o Torment a zistila, že si dačo mrmle. Mala privreté oči a stavím sa, že si vedela, že na ňu pozerám, pretože oči náhle otvorila a pri tom mumlaní sa na mňa usmiala a mierne kývla na Heisthenosa.

„Ešte stále to nevzdávaš? Tak ty budeš náramná pomoc v našich radoch.“ Hystericky sa zasmial.

Jeden tresk. Ďalší tresk a zrazu sa všetko odohralo enormne rýchlo. Torment si mrmlala zaklínadlo aby odstránila štít, ktorý hneď po jej mumlaní zmizol a moja druhá rana udrela rovno do jedného Rebelanta, ktorý stál pred Heisthenosom. Ten len nechápavo pozeral a poslal všetkých Rebelantov na mňa. Všetko to používanie ohňa ma úplne vyšťavilo. Najviac asi to, ako som zapálila takmer všetkých Rebelantov. Necítila som to predtým, pretože som v sebe mala taký adrenalín ako nikdy, lenže teraz som už nebola schopná bojovať. Doteraz ma to nenapadlo to, čo budem robiť, keď sa mi podarí prebojovať cez štít.

Takmer 8 Rebelantov sa na mňa vrhlo a ja som ustúpila a podarilo sa mi vytvoriť štít. Dvaja Rebelanti strážili Heisthenosa a ďalší dvaja dávali pozor na Torment. Rýchlo som si prezrela aké mám vyhliadky. Traja z ôsmych Rebelantov vyzerali dosť mlado a neskúsene, takže som verila, že to je pravda. Dvaja boli pri sebe a to bola pravdepodobne ich achillova päta, kam som mohla zaútočiť. Odhodila som ich a až teraz mi došlo čo tá telekinéza vlastne znamená. Nie je to telekinézou. Je to akoby som ten štít, ktorý som vytvorila, vyhodila pred seba spolu s nimi. Vybehla som a svojou naťahovacou rukou schmatla nejaký nablízku ležiaci konárik. Skočila som na mladého Rebelanta a konárik mu zapichla do srdca. Prestal sa hýbať a jeho červené oči zosiveli a prevrátili sa.

Kým ja som čupela na tele mŕtveho rebelanta niekto ma udrel. Zvalila som sa na zem. Ďalší Rebelant stál v bojovom postavení a kým som si stihla uvedomiť čo sa deje skočil na mňa a zahryzol sa mi do krku. Zakričala som od bolesti a zrazu tiaž, ktorá na mne sedela, zmizla. Rebelant zo mňa už nepil a ani na mne nesedel. Pozrela som sa čo sa stalo. Nejaká mužská postava kľačala pri Rebelantovi a bila ho. Potom odniekiaľ vytiahol kôl a zapichol ho Rebelantovi do srdca. Postava sa otočila ku mne a takmer som onemela. Ethan. Ale nie obyčajný Ethan. Ethan-upír. Vyvaľovala som oči. Jeho zelené oči boli zelenejšie ako inokedy. Doslova žiarili. Tvár mal dokonalejšiu. Bez nejakých pubertálnych znakov. Už na prvý pohľad vyzerala jemne ako zamat. Čierne vlasy, ktoré sa tak podobali na tie Darrenove a privádzali ma do šialenstva pri pomyslení na Darrena, boli tentoraz rozstrapatené z boja, ale také čierne ako uhlie. Jednoducho bolo už na prvý pohľad jasné, že už viac nie je obyčajný poloupír.

„Iz, pozor!“ Zakričal svojim melodickým hlasom a ja som sa rýchlo otočila. Vrhli sa na mňa dokonca dvaja Rebelanti. Bojovala som s oboma, no márne, keďže som ležala na zemi. Ethan ma zbavil jedného a tentoraz som stihla zrobiť niečo predtým než sa mi Rebelant stihol zahryznúť do krku. Použila som moju druhú obľúbenú schopnosť. Opäť štít. Odhodila som ho od seba a rýchlo sa postavila. Ethan už bojoval s dvoma Rebelantmi. Dvaja boli mŕtvy a všetci ostatní išli po mne. Čiže štyria. Nemala som na výber, len sa zneviditeľniť.

Bola to schopnosť, ktorá mi brala najviac energie, ale nič iné mi neostávalo. Rýchlo, no zároveň ticho a opatrne som behala po nejaké ostré kusy dreva. Na zemi nič poriadne už neležalo. Tak som niečo odtrhla zo stromu, ale to prilákalo pozornosť. Kým sa traja Rebelanti obozretne obzerali kde asi som, jeden z nich šiel ku mne. Hmatal do vzduchu a snažil sa ma dotknúť. Ja som sa uhla a jediným švihom mu vrazila drevo do srdca. Všetci Ostatný Rebelanti sa otočili a behali za mnou. Ja som sa opäť zviditeľnila a rýchlo pozrela na Ethana, či ešte žije.

Žil. A takmer ma vystrelo, keď som zbadala kto sa k nám pripojil a pomáhal mi. Náš milý profesor Slezsky. A nebol sám. Pribehlo aj niekoľko strážcov školy. Takže nakoniec ku mne nedorazil ani jeden Rebelant. Pozerala som sa na to celé divadielko ako vyoraná myš. Heisthenos bol na tom asi rovnako. Poslal ďalších dvoch strážcov aby šli bojovať a on šiel ku Torment. Ja som sa rozbehla ku nej. Musela som ju ochrániť. Rebelanti sa ku mne chceli dostať, ale strážcom sa ich podarilo dobre držať a nepustiť za mnou. Pribehla som neskoro. Akurát som sa vyhla jednej bojujúcej dvojici, keď som zazrela ako Heisthenos kričí na Rebelanta, ten zdvihol kôl a zapichol ho nebrániacej sa Torment rovno do srdca. „Nie!“ Zvrieskla som a pribehla tak rýchlo ako sa mi to poslednú dobu stávala dosť často. Akoby som sa nejako zlepšila alebo čo ja viem. Heisthenos na mňa takmer psychopaticky pozeral. Vyzeral ako nahnevaný býk, ktorému z nosa ide para. Ale rovnako som pravdepodobne vyzerala aj ja.

Dosť bolo obetí! Zakričala som si v mysli. Pribehla som k ním a okamžite začala bojovať s dvoma Rebelantmi, ktorý strážili Heisthenosa a pred tým Torment. Bojovala som rukami nohami nechtami, všetkým. Využila som všetko čo som sa v škole naučila. Každý jeden chmat. Dopomohla som si tiež schopnosťami. Jedného Rebelanta som odhodila preč a na druhého som sa vrhla. Uštedrila som mu zopár rán no on mne väčšie. Bolela ma sánka, oko, ruky, nohy, hruď, brucho, proste celé telo. Už som nemala síl bojovať s ním ďalej. Nejako sa mi podarilo ho zosadiť na kolená, chytila mu hlavu rukami z oboch strán a otočila. Počula som slabé puknutie a telo bezvládne kleslo k zemi. Víťazoslávne som sa usmiala a s vražedným pohľadom otočila na druhého Rebelanta. Bol to ten, ktorý zabil Torment. Netváril sa vystrašene. Neveril, že ho zabijem. Bol hrdý a silný už na prvý pohľad. Šiel ku mne a ja som ho nechala dojsť až ku mne. Chcel začať bojovať, ale ja som mu to nedovolila. Jeho zdvihnutú ruku držiacu kôl som zastavila vo chvíli, keď som sa mu zahľadela do očí, jeho sa zdali byť prázdne a ja som monotónne povedala: „Prilož kôl ku svojmu srdcu.“ Poslúchol ma stále s prázdnym výrazom. „Ospravedlň sa Torment, že si ju zabil.“ Rebelant prikývol a otočil hlavu na Torment.

„Prepáčte.“ Povedal a pozrel späť na mňa a ja som povedala posledné vety: „A teraz ľutuj čo si spravil, pretože za to budeš pykať. Prepichni si s tým kolom srdce. Hneď!“ Zahučala som a doslova cítila všetky oči nalepené na sebe. Pozorovalo ma pár zvyšných bojujúcich dvojíc a takmer polovica školy, ktorá už od samého začiatku stála pred školou a sledovala ma.

Rebelantovi sa zatriasla ruka, ale pohľad do mojich oči ho jasne viedol. Pomohol si aj druhou rukou a kôl si zapichol do srdca. Okamžite sa zložil na zem.

„Tak a teraz si na rade ty!“ Zahučala som na Heisthenosa. Neustupoval, ale keď už som bola pri ňom úplne blízko prešiel pár krokov dozadu. „Vážne si myslíš, že ma zabiješ? MŇA?! JA jeden z pôvodných upírov a zároveň Rebelantov!“ Kričal a stále predo mnou ustupoval.

„Tak potom prečo sa bojíš?“ zaškerila som sa. Bol ticho a ja som pokračovala: „Zabil si Madison!“ Zakričala som.

„To bola tá tvoja šikovná kamarátka? Och tej mi bolo ľúto. Bola vážne nadaná.“

„Zabil si Darrena!“ To ma štvalo asi najviac preto som to tak zavrieskala.

„Aj on mi bude chýbať. Bol to dobrý Rebelant. Jeden z najlepších.“

„A teraz aj Torment!“ Zúrila som.

„Áno. Ona bola úžasná upírka. Ale keď si to tak vezmeš, za všetky smrti si zodpovedná ty!“ Zastavil a ja tiež. Pozerala som naňho a nechápala.

„Áno. Neuvedomuješ si to? Ja som nechcel zabiť Madison. To TY si sa z nej nechcela napiť. Tak by mohla ešte žiť.“ Má pravdu? Musela som sa to sama seba opýtať. „Darrena som nemusel zabiť keby si s nim neušla. Keby si ho nenalákala na tie svoje úžasne dlhé blond vlasy a dlhé mihalnice a čo ja viem čo ešte.“ skomentoval a tým ma nechal premýšľať nad tým či náhodou nemá pravdu. Som za to všetko zodpovedná fakt ja? „A Torment by som tiež nemusel zabiť keby si sa tu ty nesnažila dobiť. Nemusela by ti pomáhať a teraz mohla žiť!“ Vážne to všetko zhadzoval na mňa? Neverila som vlastným ušiam. Kvôli nemu som začala pochybovať o správnosti mojich rozhodnutí. Videl, že pochybujem a toho sa chytil. „Premýšľaš nad tým čo? Je to LEN a LEN tvoja chyba!“

„Iz, nepočúvaj ho! Nič z toho nie je tvoja vina. Ty si ich nezabila. To oni.“ Ethan na mňa zakričal a moje rozpadávajúce sa vnútro sa opäť zlepilo. Nad čím som tu premýšľala? Ethan ma pravdu. To nie je moja vina. Nič nie je moja vina!

„Teraz sa priprav na svoj koniec. Budeš voňať fialky odspodu!“ zagánila som a vyrútila sa naňho. Zakričal a snažil sa so mnou bojovať. Bol to ten najťažší boj aký som kedy zažila. Bol vycvičený. Každú jednu moju ranu odrazil a ja som už nemala nervy. Mňa udrel toľko krát, že sa mi už krútila hlava a mala som zahmlené pred očami. Posledná možnosť. OHEŇ.

Krúžili sme okolo seba v obranných postojoch a on sa na mňa vyrútil. Ani neviem ako sa mi to podarilo, keď som vystrela ruky pred seba a čakala, že vypálim oheň takmer som si od únavy až kľakla. Vyvolala som všetky svoje schopnosti. Bolo to také silné, že som sa nakoniec vážne neudržala na nohách a spadla. Heisthenos sa smial a nechápal čo sa deje, lenže zrazu mi schopnosť vystrelila z rúk a narazila doňho. Heisthenos zavrieskal a zahmlene som si všimla ako sa nejaké akvamarínové svetlo pohybuje od zeme hore. Nejaká tmavá rozmazaná postava sa v svetle kŕčovito prehýbala. Zrejme Heisthenos. O minútku spadol na zem a ja som stiahla ruky. Schopnosti som akoby vypla a okamžite som videla normálne.

Nevládala som, sa postaviť a tak som kľačala. Pár metrov predo mnou kľačala iná postava-Heisthenos. Čakala som, že niečo povie alebo sa rozbehne ku mne, alebo niečo podobné, lenže on nič. Nehýbal sa iba tam tak stál. Zrazu sa zvalil na kolená a ja som uvidela jeho prázdny pohľad. Pozerala som naňho či spadne alebo čo sa stane, ale nič také to nebolo. Z ničoho nič sa len z neho začali strhávať kúsky akoby kože, mäsa. Až kým sa celý nerozpadol. Aj to oblečenie sa zmenilo na prach a vánok ho rozfúkal. Bol koniec. Vtedy som zo seba stratila všetok ten stres, strach, hnev, zúrivosť, súcit... a rozplakala sa. Až teraz som si uvedomila čo všetko sa stalo. Konečne sa to skončilo, ale stratila som lásku svojho nesmrteľného života.