Kapitola 21

Napsal Dany (») 28. 12. 2011 v kategorii Mocou uväznená 1: V moci upíra (Dany book), přečteno: 1428×

The end :D končím :D Posledná kapitola :) chcela som dopísať knihu aby neskončilo na pokracovanie ked to chcem poslat do vydavatelstva, ale nedalo sa :D užite si poslednú kapitolu a pridám ešte Epilóg :))

Kapitola 21

Plač nič nevyrieši

 

Plakala som. A plakala. Stále plakala. Kľačala a plakala. Už som ani nevedela prečo plačem, ale nevedela som prestať. Niečie ruky ma chytili a postavili. Nevládala som ani stáť. Stále som plakala a neznáme ruky ma podopierali. Ťahali ma smerom do hlavnej budovy. Nakoniec ma tá osoba dvihla na ruky a tak niesla.

Cez uslzené oči som zbadala, že okolo mňa krúži oheň. Pozerala som sa ako to pekne vyzerá až som sa stretla s jeho pohľadom. Ethanové zelené oči ma starostlivo pozorovali. Bol nádherný, ale milovala som Darrena. Toho Darrena, ktorého vlasy mu neposlušne padali do umelecky vyrysovanej tváre, ktorého modré oči žiarili na jeho bledej pleti, a jeho vysokú, štíhlu vypracovanú postavu, mu obopínalo vždy čierne oblečenie. Spomienka naňho ma dohnala k silnejšiemu plaču.

O chvíľu ma položil ľahnúť. Nevedela som kde presne som pretože som hystericky plakala. „Čššš.“ Utišovalo ma niekoľko hlasov.

Je v šoku.“ Povedal niekto.

Potrebuje niečo na ukľudnenie.“

Doneste tabletky.“ Striedalo sa niekoľko hlasov.

Aj krv.“

Ja som stále revala. Nemohla som si pomôcť. Doteraz som to všetko mala uzavreté v sebe a keď som to vypustila tak sa nedalo prestať. Darren. Madison. Myslela som na nich. Obaja mi umreli pred očami. Bolo to strašné, ale až teraz som si uvedomila ako veľmi. Ani neviem ako sa im podarilo do mňa dostať tabletky a ja som konečne takmer po hodine prestala plakať. Bola som úplne mimo. Ako nadrogovaná som sa pozerala na biely strop a po pár minútach si uvedomila, že žijem. Prežila som a konečne neplačem. Opäť som začala rozmýšľať racionálne a moje rozpoloženie ihneď zmizlo.

Ležala som tam a počula ako si ostatný naokolo šepkajú či žijem, čo sa mi stalo alebo že vyzerám hrozne. Neveriacky, že sa to všetko skončilo som zavrela oči, zhlboka sa nadýchla a posadila. Všetci zhíkli. Neriešila som to a poobzerala sa okolo seba. Ethan stál spoločne so sestričkou najbližšie pri mne. Trochu viac vzadu stála Olivia, Danny, riaditeľka a Sam s Evelin. Všetci na mňa zízali a ja som sa len pozrela kde to vlastne som. Stoličky, stoly a kopy študentov. Bolo tu extrémne ticho. Bola som v jedálni a ležala som na jednom stole. Až teraz som si všimla, že som celý čas ležala na niekoho bunde.

Boli tu všetci až na... „Kde je Abi?“ Opýtala som sa takmer nečujne a potom to zopakovala silnejším hlasom. Nikto neodpovedal. „Kde je Abi!“ zvrieskla som.

Žije. Neboj sa.“ Ethan odpovedal skrotene.

Chcem ju vidieť.“ Musela som sa uistiť, že vážne žije.

Odpočiň si chvíľu.“ Povedala sestrička a ja som naňu vrhla vražedný pohľad. „Chcem ju okamžite vidieť.“ Zavrčala som.

Je tam.“ Evelin sa usmievala, tvárila sa vyrovnane a ukázala mi stôl kde ležala Abi. Šla som sa postaviť, ale akosi mi to nešlo. Ethan mi už chcel pomôcť no odmietla som jeho ruku a postavila sa. Opatrne pomaličky som prešla k stolu, na ktorý Ev ukázala. Ležala na ňom Abigail. Mala obviazaný krk, stehno a na tvári mala niekoľko rámov. Hojili sa jej veľmi pomaly. Prišla som ku nej. Ani som si nevšimla, že pri nej sedí Aaron a drží ju za ruku. Letmo sa na mňa usmial a opäť uprel svoju pozornosť na Abi. „Si v poriadku?“ Povedal pozerajúc na Abi, ale adresoval to mne. A ja som len pokrčila ramenami. Všimol si to a viac sa nevypytoval.

Čo jej zrobili?“ zašepkala som a kývla hlavou na Abi. Videla som ako leží na zemi a pije z nej Rebelant, otrasný pohľad pomyslela som si, ale nevedela som či bude v poriadku.

Niekoľko pohryznutí, zlomená ruka, pomliaždeniny na tvári a rezná rana v stehne,“ oznámil, ale pokračoval, keď videl môj zhrozený pohľad, „bude v poriadku, len potrebuje krv a čas.“ Prikývla som šťastná, že bude žiť a jemne jej stlačila dlaň. Potom som sa poobzerala. Stále zo mňa nikto nespustil oči a ja som sa cítila nepríjemne. Musela som vypadnúť preč z tej jedálne. Bolo tam priveľa zranených a priveľa očí.

Vyšla som von. Už ma ani ten hrôzostrašný obraz neprekvapoval. Mŕtve telá ležali všade a ja som neprítomne kráčala medzi nimi a pozerala im na tváre. Bolo mi už jedno koho tam uvidím, ale aj tak ma šokoval pohľad na ich bezvýrazné tváre. Spoznávala som svojich spolužiakov, s ktorými som chodila na rôzne hodiny. Niekoľko strážcov to tu „upratovalo“ a ja som na to len smutne pozerala. Pomaly kráčajúc som si razila cestu k jedinému telu. Nechcela som ho vidieť a zároveň tužila. Prekročila som cez nejaké mŕtve dievča a ledabolo sa pozrela na tvár. Oči sa mi rozšírili. Na zemi ležala Barbie - Emily. Neznášala som ju, ale toto si nezaslúžila. Nikto kto tu zomrel, okrem Rebelantov, si to nezaslúžil.

Šla som ďalej a radšej už ani nepozerala na tváre, až kým som tam nedošla. Okamžite som sa hodila na zem a opäť sa ticho rozplakala. Kľačala som pri Darrenovi. Ležal presne tam, kde som ho nechala. Oči mal zavreté a vyzeral nevinne. Človek by si myslel, že spí. Hladkala som ho po líci a ticho plakala. Prečo práve on? Prečo sa to všetko stalo? Prečo všetci umreli? Nemalo sa to stať. Nariekala som v duchu.

Zrazu sa mi niekto dotkol ramena. Nadskočila som a rýchlo si utrela slzy. Pozrela som sa za seba hore a uvidela tam stáť Ethana a Oliviu. „Izzy? Si v poriadku?“ trochu vystrašene sa ma opýtala Oliv a ja som prikývla. Olivia si sadla ku mne zatiaľ čo Ethan na mňa len zazeral a sem tam skočil pohľadom po Darrenovom tele. „Kto je to?“ Vyzvedala, keď si všimla, že ho držím za ruku. Nechcela som jej povedať pravdu. Bude ma odsudzovať asi ako teraz Ethan. Stačil mi jediný pohľad naňho a ten mi prezradil čo si asi myslí. Ale už sa aj tak nič nestane. Pretože Darren je... Nedokázala som to vysloviť ani v duchu. Pozrela som sa na ňu. Čakala na odpoveď. „Poznáš ho?“ prikývla som. Opäť nastalo trápne ticho, kedy sa Ethan pozeral znechutene na Darrena, a Olivia ma študovala pohľadom ako aj Ethana. „Ethan povieš mi to ty alebo si mám ešte kúpiť popcorn?“ Obdivovala som ju, že aj v takýchto momentoch vie vtipkovať, aj keď to bolo nevhodné.

Je to...“ Ethan začal, no ja som dokončila „...Rebelant.“

Rebelant?“ Oliv si dávala dva a dva dohromady. Pozrela na mňa aká som zronená, potom na Ethanov odpor a žiarlivosť a nakoniec na moju ruku držiacu Darrenovu. „Ty... ty si sa zaplietla s Rebelantom?“Neveriacky to vyslovila a ja som znovu len prikývla.

Nebol to len úlet. Ja som ho milovala... a aj milujem!“ doplnila som sa.

Je to protizákonné!“ zahučal Ethan no ja som ho schladila svojou poznámkou: „Aj premieňanie ľudí na upírov je protizákonné. A vlastne...“ chcela som to povedať, ale Olivia ma predbehla. „Nie je to protizákonné. Nie je na to žiaden zákon, pretože si nikto nemyslel, že sa to naozaj stane. Žeby niekto miloval Rebelanta.“ S Ethanom sme na ňu pozerali z kade to vie. „Čo? Vyplatilo sa mi chodiť s pilným študentíkom - Aaronom.“ usmiala sa, ale znovu prešla témou ku mne. „Ako sa to... Nemôžem tomu uveriť.“

Poviem vám to od začiatku.“ Povedala som. Ethan si sadol z druhej strany a čakal na príbeh no ja som ešte pohladkala Darrena a zhlboka sa nadýchla. „Keď som ušla spolu s Madi, šli sme do motelu, kde bývala ona predtým. Vtedy som získala zneviditeľňovanie. Šli sme s Madi k Torment, aby zistila ako je možné, že mám ďalšiu schopnosť. Keď sme sa vrátili pred motelom boli strážcovia. Aj ty Ethan.“ Pozrela som naňho a on ani nemrkol. Pokračovala som ďalej: „Zistila som tiež, že moje čítanie myšlienok sa vylepšilo a ovládala som nátlak. Keď chcel jeden strážca aby vás recepčný dostal do našej izby, prinútila som ho aby vás zaviedol do inej, pretože to bol jediný spôsob ako sa vyrovnať s nátlakom strážcu. Vtedy si vážne počul môj hlas Ethan. Ja som tam bola a šepkala.“ Ethan zo mňa nespustil oči a mal nečitateľný výraz. „V izbe ma prichytili, keď som už nevládala držať neviditeľnosť na sebe, ale nátlakom som chybu napravila. Vzala som najdôležitejšie veci a spolu s Madison sme vám ušli spod nosa.“

Vedel som, že tam si. Cítil som ťa tam. Urobila si zo mňa idiota.“ Vážne povedal, no Olivia sa tomu potichu zasmiala.

Ušli sme a chceli odísť do New Yorku, lenže napadli nás Rebelanti. Zdržala som ich aby mohla utiecť Madi, ale chytili ju a mňa tiež. Darren ma chytil.“ Pozrela som na Darrena a spomínala na toho chladného, červeno okého Rebelanta, ktorým bol predtým, než ma spoznal. „Bola som v zajatí v nejakom dome. Chcel so mnou porátať sám pôvodný, čiže Heisthenos. Totiž, zabila som mu brata. Pôvodného. Chceli ma mučiť, pretože pre nich platila len jedna vec a to Smrť je oslobodenie. Mučili ma. Nemala som krv. Pili zo mňa.“ Radšej som im nehovorila, že to robil poväčšine len Darren. Olivia sa tvárila znechutene.

Madison mučili tiež, ale v inom dome. A tak prezradila moje schopnosti. Heisthenos ma donútil sa napiť z ich služobníka, tiež upíra, aby som získala jeho schopnosti, a tak mám premieňanie na rôzne materiály. Dlho nechodili, pretože ma chceli nechať vyhladovať a vtedy sa mi podarilo uniknúť zo žalára a zajať tam Darrena. V dome sme boli iba my dvaja a tak som chcela utiecť von, lenže ich upír použil zaklínadlo na to, aby ma udržal v dome.“

Sviňa jedna!“ Zahučala Oliv nahnevane. Príbeh počúvala akoby nejaký zaujímavý film.

Zistili to a znovu ma uväznili. Nakoniec po mojich samovražedných sklonoch sme urobili ja a Darren dohodu.“ Opäť som naňho pozrela. „Bývali sme obaja v dome, spali v normálnej posteli, ale nemohla som piť krv. Nedovolil mi to. Tak sme sa hádali, urážali a ignorovali a až jednú noc...“ Spomínala som na jeho letmé dotyky. Jeho nežné bozky, ktorými mi obsypával krk. Zachvela som sa pri tom a aj druhou rukou som mu zvierala tú jeho. „Dobre túto pasáž môžeš vynechať.“ Podráždene poznamenal Ethan a ja som sa začervenala, ale vynechala som ju.

Chcel aby to skončilo pretože on je Rebelant a nehodlá zradiť svoju rodinu a ja som poloupírka.“

Múdry to chlapec.“ Zabásnil Ethan a ja som po ňom vrhla vražedným pohľadom.

Potom si po mňa prišli. Chceli ešte jednú schopnosť aby som načerpala a tou bola tá Madisonina. Odmietla som z nej piť...“Stíchla som a nebadane si utrela slzy z očí. Olivia ma objala. Ethan sa tváril neprítomne, akoby o niečom premýšľal. „A oni ju prebodli.“ Slzy mi stekali po lícach, ale rozhodla som sa pokračovať: „Vtedy som zronene nasadla do auta, keď as to všetko tak rýchlo odohralo. Darren bojoval s vlastnými „bratmi“. Nakoniec sme si vzájomne pomohli a utiekli. Boli sme na úteku a vtedy som získala ďalšiu schopnosť. Štít. Nechcela som z toho chlapa piť. Len som sa nahnevala. To kvôli tomu ohňu.“ Ethan len prikyvoval. Vedel aké to je, keď oheň ovláda váš mozog. „Darren chcel aby som sa vrátila do školy, pretože ma tam ochránia. Teda tu. On ušiel tiež. Mal si po mňa prísť. A v tú noc. Keď som si nechala odobrať schopnosti, posledná myšlienka, ktorú som počula, bola od Darrena. Vraj chcú zaútočiť na školu. A to by vám už malo moje čudné správanie objasniť. A toto,“ pozrela som sa na mŕtveho Darrena, „vysvetľuje moju náladu, môj hysterický plač, všetko.“

Olivia ma objímala no Ethan sa stále držal stranou. „Abi o tom vie?“ prikývla som. „A ako na to zareagovala?“ Normálne. Zo začiatku mi nechcela veriť, bola vydesená a nechápala ma, ale zistila, že jej neublíži.Ale aj tak sa ho bála.“ Smutne som naňho pozerala. Prečo? Chcela som plakať. Zomrel. Už nikdy nepocítim jeho teplé objatie. Už nikdy nepocítim tu lásku, ktorú vkladal do nežných bozkov. Už nikdy neucítim jeho prirodzenú mužnú vôňu. Už nikdy neuvidím tie krásne očí modré a hlboké sťa oceán.

Izzy?“ Nežne ma pohladkala Olivia. Uvedomila som si, že hodnú chvíľu som mlčala a mala bezvýrazný pohľad. Pozrela som sa na Oliviu, ktorá sa tvárila nijako. Nevedela som rozoznať, či jej je moja láska odporná, alebo zlatá. Môj pohľad potom spočinul na Ethanovi, ktorý sa tváril zhrozene a žiarlivo. A nakoniec Olivia prehovorila: „Izzy, je to Rebelant.“

Ja viem.“ povedala som to ako samozrejmosť a už mi to ani nevadilo.

Si moja kamarátka.“ Povedala, ale nemalo to žiadnu pointu tak som naňu hľadela kým nedopovedala. „A preto ti to nebudem zazlievať. Milovala si ho a... Bolo to obojstranné?“

Jasne, že áno inak by som bola už mŕtva.“ Trochu som sa usmiala.

Nepodporujem to, pretože určite zabil veľa ľudí a hlavne upírov...“ rozprávala a ja som jej skočila do reči: „Ale on sa...“ Nedokončila som ani ja lebo ma prísnym pohľadom utíšila a zároveň začala rozprávať ona. „Áno zmenil sa, ale minulosť sa nezaprie. Ale vážne mi je to ľúto, že takto trpíš.“ Celý tento rozhovor nemal zmysel. Je jedno či mi to povolila, a či nie. Darrena mi to nevráti.

Až do tejto chvíle Darren mlčal ale zrazu prehovoril: „Preňho si ma odmietla?“ Pozrel tými svojimi, až hriešne zelenými očami do mojich a ja som sa zachvela. Nepatrne som prikývla. „To on je ten dôvod? Rebelant?“ Nahnevane rozprával.

Ethan ja...“Nevedela som čo povedať. Nastalo ticho a o niekoľko minút, ktoré pripadali ako hodiny sa opäť ozval, tentoraz s kľudnejším hlasom. „Miloval som ťa, a vždy aj budem.“ povedal a postavil sa. „Chcel som držať pri tebe v hocičom, ale toto je na mňa priveľa.“ Smutne dodal a odišiel. Opustil ma. Bol ako môj najlepší kamarát a teraz ma opustil. Vedel všetko. Vedel všetko o mojej minulosti, vedel čo sa stalo na úteku a teraz sa dozvedel, že moje srdce patrí inému. Zranilo mu to city, ale rovnako aj mne jeho odchod.

Potichu som zavzlykala a Olivia ma objala, no ja som ju slabo odstrčila. „Chcem byť sama.“ Povedala som a pozrela sa na Darrena. Kútikom oka som zbadala ako Olivia prikývla a odišla. Potom som sa naozaj rozplakala. ZNOVU.

Darren prečo si mi odišiel?“ Nariekala som. „Všetci ma opúšťate. Takmer som stratila aj Abi. To by som už nezvládla.“ Rozprávala som sa sama so sebou a plakala. „Bez teba to neprežijem. Potrebujem ťa Darren. Musíš sa vrátiť. Nedokážem bez teba žiť.“ Hlava mi klesla na jeho hruď a zvierala som mu tričko. Musí žiť. Nikdy sa s tou stratou nevyrovnám. Pokračovala som s nariekaním v hlave. Nikto to nechápe. Ani Olivia. Myslí si, že sa s tým vyrovnala, ale to nieje pravda. Musí existovať nejaké kúzlo. Aspoň raz sa chcem ešte s ním porozprávať, cítiť jeho náruč.

A vtedy mi to došlo. Môžem sa s ním ešte aspoň raz stretnúť. Pohladkala som ho po líci a rozbehla sa preč. Kde som nechala tú knihu? Kde to je? V hlave mi to šrotovalo. Koľaj mágie! Rozbehla som sa ta. O pár minút som vbehla do budovy. Vonku už bolo svetlo, takže som nepotrebovala žiaden zapaľovač či baterku. Prešla som cez hlavnú miestnosť a zastala pri dvierkach, ktoré viedli do komôrku pod schodmi. Otvorila som ju so spomienkami z tej osudovej noci. Na zemi ležali knihy a do očí mi hneď udrela tá, ktorú som hľadala, Mágia pre pokročilých. Vzala som ju a listovala najrýchlejšie ako sa dalo. Vedela som, že je to tam. Mám to! „Privolávanie konkrétnych duchov.“ Prečítala som nahlas.

Opäť som zničila školský majetok, keď som vytrhla stranu a knihu hodila na zem, ale nevadilo mi to. Behala som späť k Darrenovi. Bolo mi treba toľko sviečok, koľko duchov som chcela vyvolať, čiže v mojom prípade jednu. Zohnala som ju rýchlo a už o pár minút bola späť pri Darrenovom tele. Bola som nadšená a tešila sa. Verila som, že sa mi to podarí. Musela som ho vidieť a posledný krát sa s ním rozlúčiť. Pozrela som na papier. Stále tam, že kúzlo pôsobí na určitého ducha len raz. Viac krát ho privolať nemôžem, takže je to vážne moja posledná možnosť.

Zapálila som sviečku a držala ju v ruke. Potom sa pozrela na papier a zarecitovala primitívne zaklínadlo. Nechápala som ako toto môže byť pre náročných. Bolo to až príliš jednoduché, oproti spútavaniu mágie. Opakovala som: „Oheň, zem, vzduch, voda, 4 živly privábte mi ducha.“ Mala som pri tom myslieť na Darrena, aby som náhodou nevyvolala niekoho iného. Až neskôr som pochopila prečo to bolo kúzlo pre pokročilých. Recitovala som formulku už asi siedmy krát a nič sa nedialo. Zopakovala som to znovu a zacítila som vzduch.

Pri ďalších opakovaniach som postupne cítili ostatné živly, a keď sa všetky vystriedali, takmer ma to hodilo o zem. Niečo ako tlaková vlna. Cítila som mŕtvolný zápach a počula kopu hlasov. Šepkajúcich hlasov. Bolo to hrozné. Počula som Všetkých duchov, ktorý sa nachádzali nablízko a bolo ich neúrekom, keďže sa nedávno skončila bitka. V hlave mi trieštilo a v ušiach pískalo. Bolelo to. Ledva som vyslovila formulku znovu a vtedy to zmizlo. Ostal iba jediný hlas. Známy hlas. Šepkal moje meno. Recitovala som ďalej až sa predo mnou objavil. Darren. Pozrela som naňho a prestala recitovať. Od šťastia, že ho opäť vidím som sa rozplakala. V poslednej dobe som vážne veľa krát plakala.

Izabela.“ Zašepkal jeho mužným hlasom a ja som sa rozbehla k jeho polo priesvitnému telu. Vyzeral rovnako ako predtým než zomrel. Chcela som sa mu hodiť okolo krku, ale on len smutne zakýval hlavou a ja som zastala. „Čo sa deje?“

Nedá sa to. Nedokážeš sa ma dotknúť.“ Melodickým hlasom mi vysvetlil.

Ale ja ťa chcem cítiť. Chcem sa schúliť v tvojom náručí.“ Nariekala som a stála pred ním bez pohnutia akoby medzi nami bola neviditeľná stena.

Aj ja. Chcem ťa pohladiť po vlasoch. Pobozkať ťa a nikdy ťa nepustiť, ale už sa to nedá.“

Musí.“ Plakala som ako malé dieťa. „Darren, milujem ťa. Milujem ťa ako nikoho predtým a nikoho už tak ani nebudem.“ Musela som mu to povedať aby to vedel.

Ja viem. Aj ja ťa milujem a vždy na teba budem dávať pozor. Vždy budem pri tebe, aj keď ma neuvidíš.“ Odpovedal mi. Museli sme si to povedať hneď na začiatku. Nevedela som ako dlho takto bude so mnou.

Chcem ťa naspäť. Urobím hocičo.“ vzlykala som. A on ku mne vykročil. Natiahol ku mne ruku, zadržala som dych. Chcel ma pohladiť a privinúť k sebe, ale nešlo to. Necítila som ho a zjavne ani on mňa.

Nedá sa to.“ smutne na mňa hľadel. Nevedela som teraz či rozpráva ho tom, že sa ma nedokáže dotknúť, alebo o tom, že sa nedá vrátiť ho naspäť.

Chcem cítiť tvoje pery.“ natiahla som ruku dopredu a on sa jej chcel dotknúť, ale so zraneným pohľadom mu ruka len tak prešla cez moju.

Izabela, sľúb mi, že na mňa zabudneš a užiješ si život. Zabudni na mňa. Neznič si život neustálym myslením na mňa, na Rebelanta.“ Chcela som protestovať, ale pokračoval ďalej. „Milujem ťa, a preto ťa žiadam, aby si na mňa zabudla.“

Nikdy. To odo mňa nežiadaj. Sľubujem ti, že sa ešte stretneme. A opäť ucítiš moje pery.“ čas sa pomaly krátil. Všimla som si, že pomaly mizne.

Sľúb mi to Izzy.“ naliehal na mňa. Chcel pre mňa lepší život než túženie po ňom aj po jeho smrti.

Nie. Jedine čo ti sľubujem je, že sa ešte uvidíme. Toto nieje posledný krát. Ja na to prídem.“ Pristúpila som k nemu a on ku mne. Boli sme telo na telo, aj keď sme nič necítili. Rukami orámoval moju tvár. Necítila som nič. Až keď sa pomaly skláňal a ja som položila svoje ruky na jeho priesvitné, ucítila som slabý elektrický šok. Pery sa nám stretli. Len letmo som cítila, že sa ma dotýka, takmer vôbec. Zavrela som oči, a keď ich opäť otvorila bol preč. Bolo to ako sen. Zrútila som sa na zem, oprela sa o jeho mŕtve telo a plakala.

Je koniec. Zabila som vodcu Rebelantov. Škola je v bezpečí. Všetci sú v bezpečí a môžu byť pokojný až na moje srdce. „Prisahám, že prídem na spôsob ako ťa priviesť k životu.“ Zašepkala som skôr pre Darrena ako pre seba. Prisahám.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Anne z IP 178.41.22.*** | 13.5.2012 15:42
Tak a od teraz verím v moje zlé tušenia :D
Prečo on? No pravda, nemám moc v láske šťastné konce ale Darren si to nezaslúžil -.-
Keby že mám zhodnotiť prvú knihu, slovo skvelá na ňu nestačí ^^
Musíš ju dať vydať, chcem ju vidieť na poličkách kníhkupectiev xD
Hor sa na druhú knihu :)))
Dany | 13.5.2012 15:49
hej no ja len teraz som čítala kvoli RPG zopár úryvkov z prvej knihy a som nemohla uveriť ako primitívne s množstvom chýb som písala smile teraz keď sa pozriem na tie najnovšie kapitoly napr vo worde NIE JE TAM NIC!! podčiarknuté za chybu smile boze smile kým to dam na mam talent budem mať veľa čo opravovať smile
Anne z IP 178.41.22.*** | 13.5.2012 18:04
Ja len pozerám ako si sa zlepšila v písaní! Každou kapitolou lepšie...
To aj ja. Jak som včera pozerala prvé kapitoly.. No hrôza. Čiarky žiadne a úplne banálne chyby -.-
Aj ja sa ešte naopravujem :S
Keby bol čas, aj by som ti opravila ďalšie kapče ale v poslednom čase nepíšem moc ani svoju poviedku :?
Anne z IP 178.41.22.*** | 13.5.2012 18:05
V mojej poviedke... Nejako som to nezmienila ale asi si pochopila :D
Dany | 13.5.2012 18:06
presne smile ako jak som si prečítala a nie len chyby ale aj to ako su odporne sformulované vety smile
Dany | 13.5.2012 18:06
pochopila som to hned smile
Erin z IP 90.182.4.*** | 6.4.2012 19:54
Tak jo, nejdřív... OM, ty... huééé! smile Já vím, je to asi moje chyba, že jsem četla komentář dřív, ale když jsem viděla "..Ethana zabít"... tak jsem myslela, že ho taky zabije! smile
Noo, co říct? Darrena mi je líto. Moc, protože to byl strašně milej kluk... záporák, prostě ideál každé holky. A je pryč? Pche, na počet jsu lrouhnout třeba Stevea... Ne kecám... ale stejně. Asi ti zkopíruju jednu ikonku a hodím si na blog Team Darren... =D
Dany | 6.4.2012 20:08
Este je druha kkniha a tam dalsi sexy chalanko smile
OSTRIMOCI z IP 212.158.142.*** | 13.3.2012 03:56
Tak takový konec bych opravdu nečekala smile Co se týče postav...Ethana zabít, Abi a Izy fakt mají smůlu a Darren mi tam chybí už teď. Ten PTSS byl zajímavý...vždycky když se někde objeví je mojí nejoblíbenější částí. Přece jenom, je to zajímavé z lékařského hlediska (na to jsem trochu úchyl) smile smile
Ty poslední kapitoly měly fakt něco do sebe... byly to takové ty 'úplně to vidím před očima a nemůžu stisknout "pause"' kapitoly plné akce, jako vždy úžasných popisů a zajímavých dialogů. Takže mi už zbývá jenom říct dobrá práce a doufat, že bude pokračování stejně dobré jako první díl. smile
Dany | 13.3.2012 14:23
smile dakujem smile Darren chýba aj mne smile  tak to dufam ze sa ti bude pacit aj pokračovanie smile mne osobne príde pokračovanie lepšie, pretože za ten prvý diel som sa zlepšila v písaní smile
Vicky z IP 195.122.213.*** | 15.2.2012 07:57
to jo ale jinak hezky smile)
Vicky z IP 195.122.213.*** | 14.2.2012 13:46
hele, ne že tohle by nebylo hezký (je), ale budeš taky někdy psát něco jiného??? smilesmilesmile. jinak ten konec je zajímavý, už mě nudí jak všechny knihy končí dobře smile
Dany z IP 78.141.90.*** | 14.2.2012 20:53
ked skoncim druhu knihu moznu zacnem nieco uplne ine... ale zboznujem fantasy knihy cize niec otake t obude smile no tak ten koniec... no jednotka sa skoncila zle smile
nikoletka z IP 80.87.179.*** | 30.12.2011 15:13
super dík moc smilesmilesmile
Dany z IP 78.141.90.*** | 30.12.2011 21:46
nz smile hlavne ludia citajte moje prology a epilogy smile teraz do  druhej casti som taky pekny prolog zrobila smile
nikoletka z IP 80.87.179.*** | 29.12.2011 17:41
Je to vážně luxusní řekla bych aby si pokračovala a vrátila ho zpět jako normálního upíra ale to by možná bylo až moc .Jenom doufám že to někdy opravdu vyjde jako kniha a že začneš psát zase něco nového Moc gratuluji smile
Dany | 29.12.2011 18:45
dakujeem smile este si precitaj epilog smileD povodne ma napadlo ze ho vratim ako normalneho upira smileD ale chcela som tie tetovania smileD ale prave ma napadlo daco smileDDD dobre takze pokracovanie bude aj ked som chcela uz niečo ine pisat smile


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel dvanáct a sedm