Kapitola 7

Kapitola 7

Nový život

„Madi...ja..“

„Chceš ujsť. Prečo?“ Madison na mňa nechápavo hľadela.

„Madi viem, že ty a Ethan...“ Madi na mňa zmätene pozerala. „Že Ethan z teba urobil upírku a ty si ušla, keď si sa to dozvedela.“

„Ako... ako si to zistila?“

„Počula som jeho hádku s matkou. Počula som, že.... on ma vytvoril tiež. Chcem z tade odísť. Potrebujem na nejaký čas pokoj.“

„A na čo k tomu potrebuješ mňa?“

„Pomôžeš mi?“

„Áno, ale nepodporujem to. Keď som ja vtedy odišla... ľutujem doteraz čo sa stalo.“ zamyslene rozprávala.

„Čo sa stalo?“

„Aj tak už vieš všetko. Ale poď už, kým je prestávka.“ Ťahala ma vonku. Išla trochu popredu a rozprávala: „Keď som vtedy ušla, žila som v moteloch, ktoré som si platila z mojej školskej kreditky, na ktorej som mala peniaze vďaka mojim nadbytočným hodinám. Nevedela som, čo chcem robiť. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem na inú školu. Že pôjdem do školy pri New yorku, lenže v tú noc ma prepadli na železničnej stanici.“

„Kto? Rebelanti?“

„Nie. Lovci upírov. Odvliekli ma do nejakého skladiska. Bola tam presklená strecha. Chceli vedieť kde je naša škola. Nikto nevie kde je, pretože ju chránia rôzne ochranné čáry. Nikto ju nevidí. V pohode cez toto miesto môžu prejsť a nevieme to ani my a ani oni.

Takže chceli vedieť kde je naša škola. Lenže ja som im to neprezradila tak ma nechali celý deň na Slnku. V noci ma mučili, bili a cez deň ma nechali znovu na Slnku. Bola som úplne vyschnutá a potrebovala som krv. Bola som schopná pre ňu aj zabiť. Cez deň ma niekedy nestrážili. Nemali prečo. Upíri na Slnko nevyšli a ja som bola taká slabá, že som sa nevládala ani postaviť nie to napadnúť ich. Bože boli hrozne hlúpy. Odišli sa najesť, ale mobil nechali na stole. Nedotiahla som naňho a tak som vzala drevenú tyč, ktorá ležala vedľa mňa, pretože ma ňou mlátili. Mala asi meter a na konci bol ohnutý klinec. Bolo to ako hák. S tým klincom mi zrobili hrozné rany. Len tak tak som udržala drevo v ruke a mobil si prisunula. Ruky som mala na kovových reťaziach ako aj nohy. Vzala som mobil a jediné číslo, ktoré ma v tú chvíľu napadlo, bolo Ethanovo.

Nejako som mu vysvetlila kde som, lenže nemohol prísť cez deň s bojovníkmi tak musel čakať do večera. Ale nie. On prišiel cez deň. Strážili ma dvaja lovci. Ethan tam vtrhol ako veľká voda a obaja sa za ním hneď rozbehli. Ethan sa oheň ešte len učil ovládať a tak toho veľa s ním nevedel. Ale podarilo sa mu obkľúčiť ohňom jedného, ktorý potom spadol na zem a Ethanovu pozornosť si tentoraz získal druhý lovec, ktorý ma chytil za vlasy a búchal mi hlavu so zem, že čo som to zrobila. Ethan sa naštval a neviem, čo sa stalo, ale zneho ten oheň proste vyšiel ako vlna a... prešla na lovca. Lenže Ethan to nekontroloval a oheň prešiel aj na mňa. Ethan to okamžite uhasil. Zobral ma na ruky, aby ma odviezol do školy aby som sa napila krvi, keď som odmietla tu jeho po tom čo som videla jeho vyschýnajúcu tvár. Lenže on to nevydržal. Potreboval krv, už viac ako ja, pretože bol starší a jemu to škodilo viac. Keď okolo prešlo mladé dievča na korčuliach, s rozbitým kolenom, z ktorého tiekla krv, nevydržal to. Pustil ma a otočil sa za dievčatkom. Ja som sa nejako postavila a chytila ho, lenže on sa mi vytrhol a keď chytil dievčatko za ústa aby nekričala, potiahla som ho za tričko do zadu. On sa zatackal a spadol na crhbát no dievčatko pustil. Ono sa rozplakalo a keď sa pohlo, zacítila som vôňu tej krvi. Skočila som na ňu a....“ už asi desať minút sme stáli na mieste kde som ju prvýkrát videla.

„Och...“ nezmohla som sa na slovo.

„Pôjdeš so mnou na druhú stranu.“

„A ty sa potom vrátiš?“

„Nie. Ostanem s tebou. Nenechám ťa samú. A už sa mi tu nechce byť.“ Usmiala sa. „Keď ti poviem tak sa snaž skočiť čo najvyššie.“ Pevne ma chytila za ruku. „Tri, dva, jedna … skoč!“

Skočila som a ona ma ťahala ešte za sebou. Preskočili sme múr, ktorý bol na tomto mieste najnižší, preto sme ho preskakovali stade. Nemohla som jej čítať myšlienky to znamenalo, že používala schopnosť a prenášala ju aj na mňa.

Dopadli sme na druhej strane. Cez ochranné kúzla sme prešli ľahko. Potom sa rozbehla hlbšie do lesa a ja som ju nasledovala. Zastavili sme, keď sme boli dosť ďaleko od školy.

„Takže, kam ideme najskôr?“ opýtala sa Madi a pritom si sadla na obrovský balvan.

„Môžme začať tak ako vtedy ty. Ísť do motela a... neviem. Musím si premyslieť, čo bude ďalej.“

„Dobre. Ale pôjdeme až do Detroitu lebo v Yale by nás hľadali, pretože je to najbližšie mesto. A Detroit je veľký tak ľahko nás tam nenájdu.“ Madi sa postavila na odchod.

„Ok, ale ako sa tam chceš dostať?“

Madison sa šibalsky usmiala a kývla hlavou aby som šla za ňou. „Čo myslíš ako som sa sem dostala? Behala som ?“ zasmiala sa.

„Máš tu auto?“

„Niečo lepšie a rýchlejšie.“

„Motorku?“ Prikývla a ja som sa ešte opýtala: „Kde?“

„Neďaleko je malá jaskyňka. Zanechala som tam kúsok svojej schopnosti, pre istotu, keby niekto používal svoju schopnosť aby našiel.. napríklad moju motorku.“ Znovu sa zasmiala.

Dobehli sme k malej jaskyni. Bola dosť úzka. Čakala som pred ňou na Madi, ktorá pomaly vycúvavala z nej. „Nasadni.“ Prikázala a podala mi helmu. Nasadila som si ju a sadla za Madi. „Pevne sa drž.“ zamumlala pri nasadzovaní si helmy. Chytila som ju okolo pása a ona prudko vyštartovala. Uháňali sme po vyšliapanej cestičke v tráve. Nemohli sme byť ďaleko od asfaltky, pretože s motorkou by sa ďalej nedostala. O chvíľku sme sa dostali na kľudnú cestu. Bolo neskoro v noci.. alebo príliš skoro ráno a cesty boli prázdne. O niekoľko hodín sme sa dostali do Detroitu. Už bolo na čase pomyslela som si, keď sme zastali pred motelom Nežná mačička. Divný názov hnalo sa mi hlavou, keď sme sa blížili ku vchodu. Potom som si všimla, že je niečo napísane aj pod názvom :

Velvet kitty
Strip club and motel

V preklade:

Nežná mačička

Striptízový klub a motel

No to mi chýbalo. Mám bývať v moteli, ktorý je aj striptízovým barom? Super preháňalo sa mi hlavou, keď som zízala na ružový nápis.

„Čo je? Poď.“ Kričala Madi od vchodu.

„To myslíš vážne? TU budeme bývať?!“

„Iba zopár dní. Nebudú nás tu hľadať. Môžeš si tu aj zarobiť.“ Zasmiala sa a vošla dnu. Potom čo som videla ako ma znásilnil ten úchylák by som nezvládla sa točiť okolo niečieho … náčinia. Najradšej by som do niečoho bila, aby zo mňa ta bolesť, odpor a hnev vyšli.

Vošla som do motela za ňou. Bola tu všade tma aj keď boli zapálené lampy. Na ľavej strane bol pult pre obsluhu, vpredu schody na poschodie, kde boli asi izby a vpravo boli veľké dvere s nápisom Nežná mačička. K tomu tam bolo napísané striptízový bar a otváracie hodiny. Madi ma čakala na schodoch a volala na mňa : „Poď už idem robiť tak ti ukážem izbu.“

„Počkať. Ty tu fakt pracuješ?“ Neveriacky som na ňu zízala.

„Musím si predsa nejako zarábať. Ale odišla som na školu, aby som to už nemusela robiť.“

„Ako si sa sme vlastne dostala?“

„ Všetko ti porozprávam v izbe tak už poď.“

Následovala som ju hore po schodoch , na chodbe doľava a zastavili sme pri posledných dverách. Všade prevládalo šero, takže normálny človek by poriadne nevidel a nevedel by sa ani trafiť kľúčikom do dierky. Lenže upíri mali všetko oveľa viac vyvinuté.

„Takže čo sa stalo potom?“ Opýtala som sa a sadla si na posteľ zatiaľ čo Madi zatvárala dvere.

„Bude to v skratke lebo musím ísť do práce.“ Oznámila mi a sadla si na stoličku pri zrkadle kde mala všetky šminky. „Ethan sa ku mne dotackal a odtrhol ma od nej. Lenže ja som sa napila dosť na to, aby som ju zabila.“ Sklopila zrak a chvíľu sa premáhala aby pokračovala ďalej. „ Nebola to veľmi rušná ulica preto nás na šťastie nikto nevidel. Ethan ma držal v náručí a nechcel ma pustiť, pretože som stále prahla po krvi. Veľmi nerád ma odniesol do auta, ktoré ešte šoférovať nemohol, pretože nemal vdičák. Upíri sa dajú zabiť dreveným kolom presne do srdca, ale keď im tam pichneš nejaký iný materiál iba nás to... uspí, do chvíle, kým ten kôl niekto nevytiahne. Presne to Ethan zrobil. Od niekiaľ vytiahol železnú tyč. Ja som sa začala metať no jemu sa nejako podarilo mi ju zapichnúť do srdca. Nepamätám si nič čo sa stalo, kým som to mala v srdci. Akurát mi hovorili, že Ethan sa v aute potom napil krvi a vybehol po dievčatko, aby sa zbavil jej tela. Vrátil sa do školy a šiel za jeho matkou, ktorá všetko vybavila, aby sa o tomto nikto nedozvedel, tak isto ako zariadila aj to, aby sa nikto nedozvedel o tom, že ma Ethan premenil na polo upírku. Všetko mi to povedal on. Že to nesmiem nikomu povedať. Musím to držať v tajnosti a blabla. Vymysleli nejaký smiešny príbeh ako som sa stala upírkou a chceli ma nechať študovať na škole. Lenže ja som to nezvládala. Tie pohľady. Ušla som. Tak jednoducho ako aj teraz. Behala som až k ceste kde ma nejaký milý párik zviezol do Detroitu. Hľadala som si prácu, ale boh vie aké vzdelanie som nemala. A tak som sa dostala tu. Pomohla mi kamoška, ktorá bola zavraždená. Bola upírka. Ukázala mi všetko čo viem.“ Zamyslene pozerala na svoj odraz a prestala sa maľovať. „Dobre ja už idem. Cíť sa tu ako doma. Pa.“ Zasmiala sa, zakývala mi a odišla.

Poobzerala som sa okolo seba. Bolo tu porozhadzované oblečenie, všade bolo kopu vecí a neporiadok. Tu asi Madison býva. Otvorila som svoj batoh, vytiahla z neho sáčok s krvou a vypila ho. Potom som si vybrala pyžamo a spokojne, ale s hroznými myšlienkami o Madi, som sa uvelebila na posteli a hneď aj zaspala.

Keď som sa prebudila, bolo 22:00. Prespala som aj upírske ráno. Madi asi znovu pracovala, lebo tu znovu nebola. Postavila som sa a potme sa snažila nájsť vypínač. O niečo som sa potkla, zanadávala a potom konečne objavila vypínač. Zapálila som svetlo a poobzerala sa po izbe. Steny mali tapetu s podlhovastými pásikmi. Striedali sa na nej 2 farby- čierna a červená. Koberec bol bordový. Na pravej strane od vstupných dverí bol stôl, na ktorom mala Madi pohádzané všetky šminky a na ľavej strane bola skriňa. Oproti stolu bola posteľ, na ktorej bolo pohádzané rôzne oblečenie a druhá posteľ bola oproti skrini. Bola to posteľ, na ktorej som doteraz spala. Pri stole boli dvere do kúpelne.

Išla som sa osprchovať. Keď som sa vrátila obliekla som si dlhé modré tričko s nejakým nápisom, úzke rifle a conversky na nohy. Rozhodla som sa, že sa prejdem dole, ale predtým som odpila z ďalšieho sáčku s krvou. Zišla som po schodoch a hlavná hala aj recepcia boli prázdne ako aj minulú noc. Pozrela som na dvere smerujúce do striptíz baru. Nadýchla som sa a pomaly ich otvorila. Hudba, ktorú bolo tlmene počuť na hlavnej chodbe do mňa silno udrela. Bola to zvodná pesnička, v ktorej speváčka ako keby šepkala. Na rohoch boli gauče a stoly, na ktorých boli pripevnené tyče, okolo ktorých sa vlnili striptérky a uprostred bolo mólo s 3 tyčami. Pri strednej tyči sa vlnilo čiernovlasé dievča. Pri jej nohách, dole pod pódiom na stoličkách, sedelo niekoľko postarších pánov. Nadšene na dievča pozerali a vyberali bankovky z peňaženiek. Keď som sa priblížila k mólu spoznala som to dievča. Bola to Madison. Keď si ma všimla nenápadne na mňa žmurkla a tancovala ďalej.

Civela som na ňu. Preboha ako ako môže robiť niečo také? Otočila som sa na odchod no v tom ma za zadok chytil nejaký chlap so slovami: „Cica, nezatancuješ mi?“ Môj rozzúrený pohľad mu asi naznačoval, že mu zatancujem, pretože sa na mňa nalepil a začal ma obchytkávať. Hlavou mi prebleskli obrazy ako ma znásilňuje ten chlap, keď som ešte bola človek. Rozzúrila som sa a vďaka mojej schopnosti- ohňu, bol môj hnev znásobený. Nerozmýšľala som, zvodne sa usmiala, ale snažila sa zakryť tesáky. Jemne som ho chytila za ruku a vyviedla z budovy. Vošli sme za roh do tmavej uličky. Oprela som ho o stenu a začala bozkávať. Z úst som prešla na krk, a vtedy som mu zahryzla do krku, no on ma len s ľahkosťou odstrčil chytil za krk, nadvihol a surovo oprel o stenu.

„Čo robí také nedokurča ako si ty, tu? Nemala by si byť v škole?“

„O čom to hovoríš?“ zachrapčala som.

„Ale no tak, predsa si s v tej škole niečo naučila nie? Necítiš ma?“ Kruto sa zasmial. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som pach upíra.

„Ty si rebelant?“ začala som sa metať.

„Nie som, ty hlupaňa!“ vyštekol. „Chcela si ma zabiť? Tým, že zabiješ upíra, sa ním nestaneš. Na to potrebuješ iba obyčajného človeka. A aj tak by sa ti nikdy nepodarilo ma zabiť. Veď si len obyčajná, hlúpa poloupírka. Takže sa s tebou ešte môžem zabaviť.“ Strčil mi jazyk do úst a ja som sa snažila mu z mysle prečítať, akú má schopnosť. Blúdila som v jeho úchylných myšlienkach ako : Ach, to je ale hlupaňa. Aspoň ju využijem. Konečne si trošku za... . Bodla by už aj nejaká krv. Poloupírska krv nieje zlá. Akú ma tá hlupaňa asi schopnosť. Určite nemá žiadnu bojovú ani obrannú, pretože už by ju použila. Bude to niečo myšlienkové. Možno ma niečo také ako ja. Možno sa vie tiež zneviditelniť alebo niečo podobné.

Konečne! Zaradovala som sa, prudko otvorila oči a zamierila sa na miesto, kde ma ešte stále držal pod krkom. Objavil sa tam oheň a on s výkrikom odskočil.

„Myslíš si, že som až taká bezmocná? Áno, uhádol si, mám myšlienkovú schopnosť. Viem čítať myšlienky. Ale viem aj ovládať oheň, takže sa kľudne zneviditelni, ja si ťa nájdem a neskončíš dobre!“ Pokojne som skonštatovala. Vystrašene na mňa zazeral a potom sa zneviditelnil. Usmiala som sa a hnev, ktorý vo mne kypel vyvolal vo mne toľko energie, že som okolo celej uličky urobila obrovskú ohnivú ohradu. Nemal kade ujsť. Začula som výkrik a potom sa zvalil na zem, znovu viditeľný. Aukal tam a ja som sa škodoradostne smiala. Ohla som sa k nemu a zahryzla mu do krku. V mysli sa mi objavili rýchle obrazy ako to robí s mladými dievčatami a pije z nich. Hnev vo mne bol ešte silnejší takže som krv ešte viac hltala, až nakoniec sa mi pod rukami prestal metať.

Odtiahla som sa od neho a videla v jeho očiach prázdny výraz. Bol vyschnutý a vyzeral tak na 90 rokov. Zhrozene som uskočila preč. Preboha čo sa to so mnou stalo? Ako som JA mohla niekoho zabiť?! No moje myšlienky prerušila ukrutná bolesť hlavy, aj celého tela. Oheň som už neovládala a tak celkom zmizol. Vnímala som len tú bolesť. Zvíjala som sa na špinavej zemi. Potom to náhle prestalo. Nechápala som čo to bolo, ale musela som sa zbaviť mŕtvoly. Spálila som ju, až kým neostal popol.

Zhrozene som sa postavila a prezrela sa či nie som špinavá. Samozrejme bola som. Oprášila som sa a išla späť do motela. No v tom som cítila zvláštne chvenie, ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Až keď som sa natiahla po kľučke a nevidela vlastnú ruku, som si uvedomila čo to chvenie bolo. Vystrašene som sa prezerala. Ruky, nohy, nič som nevidela. Vošla som do motela a behala rovno za Madi.