Kapitola 8

Kapitola 8

Rebelanti

 

Bola som preč asi trištvrte hodinu, ale za ten čas sa v bare zhromaždilo dosť veľa ľudí. Prevažne mužov. Stále som bola neviditeľná a to som bola rada. Aspoň ma neobťažoval ďalší hlupák. Lenže bolo to aj zložitejšie, keďže všade bolo plno chlapov, bolo ťažké sa im vyhýbať a nevrážať do nich. Modlila som as aby som sa nezviditeľnila pred všetkými, kým nedôjdem k Madi a na nikým nerušené miesto.

Na moje šťastie, Madison nebola pri žiadnej tyči, takže bola v šatni. Aspoň podľa mňa. Pri pódiu boli dvere do zákulisia, lenže pred nimi stál SBSkár. Stála som pred ním a rozmýšľala ako ho presvedčiť aby ma pustil. Zablúdila som mu do mysle. Och, taký nudný džop. Jediné čo je na tom dobré, že vidím tie striptérky, ale čo z toho keď s nimi nič nemôžem lebo ma vyhodia? Aspoň keby sa tu niekto snažil dobyť nech ho dobijem ja.

Keby som tu nejako niekoho doniesla nech sa s ním bije alebo... čo ja viem. Nemám ako toho človeka sem dostať. Znovu som mu chcela preniknúť do hlavy, keď som si pomyslela : Do riti, pusti ma dnu! Presne vtedy po mne zopakoval : „Pustím ťa dnu.“ Otvoril dvere a nechal ma prejsť. S otvorenými ústami som naňho nechápavo zízala, keď som prechádzala cez dvere. Preboha čo sa to so mnou deje? Som neviditeľná, tak ako ten upír, ktorého som zabila. A teraz som chcela aby ma tá gorila pustila dnu, a on to zrobil.

Chodba tiež nebola prázdna. Tancovalo si tu niekoľko striptérok alebo sa len rozprávali. Boli tu 2 šatne. Tipla som si tú na ľavo. Vošla som dnu. Boli tu asi len 3 ženy a medzi nimi aj Madi. Ako ju zavolať aby som ju nevydesila? Líčila sa pred zrkadlom, zatiaľ čo zvyšné dve ženy, sedeli na stoličkách, fajčili, popíjali a rozprávali sa. Boli otočené chrbtom tak som mohla urobiť to, čo som chcela.

Stála som pri dverách, asi do kúpelne, medzi dvomi skrinkami. Trochu som nadvihla ruku a vyvolala na ňu oheň. Potom som ho poslala k Madi. Rovno pred ňou, trochu vyššie nad stolom som vytvorila z ohňa písmenka : Choď do kúpelne!

Madi ihneď pochopila, že som to ja a šla priamo oproti mne. V poslednej sekunde som stihla uhnúť a ona vošla do kúpelne. Využila som otvorené dvere a vošla cez ne.

„Izzy? Kde si? Prečo sa schovávaš stalo sa niečo?“

„Stalo. A veľa.“ Ozvala som sa jej za chrbtom a ona až poskočila.

„Izzy?“

„Madi neviem čo to so mnou je. Som neviditeľná.“

„Čože? Máš ďalšiu schopnosť? Máš ich dve?“

„Nie. To je moja tretia. Nepovedala som ti o tom, že viem čítať myšlienky.“

„Prečo? Sme predsa kamarátky.“

„Ja viem, ale nechcela som to nikomu povedať. Je to proste divné. Už tak sa na mňa v škole všetci pozerali, pretože som vytvorenec a k tomu mám rovnakú schopnosť ako syn riaditeľky, ktorú ani neviem poriadne kontrolovať.“

„Ach. No to beriem. Ale prečo sa nezviditeľníš?“

„Pretože neviem ako. A nechápem ako som k tejto schopnosti prišla. No vlastne. Neodsudzuj ma za to čo ti teraz poviem.“

„Zabila si niekoho? Vlastne to asi nie, ucítila by som, že si úplný upír.“

„Zabila som upíra.“

„To je nemožné, veď si len poloupírka.“

„Ale ovládam bojovú schopnosť. A ešte k tomu čítam myšlienky. Prakticky proti mne nemá nikto šancu.“ usmiala som sa, ale stále som nezabudla na to, že mám rovnakú schopnosť, ako upír, ktorého som práve zabila.

„Dobre a čo s tým?“

„On mal schopnosť zneviditeľniť sa. On sa zľakol, zneviditeľnil sa, začal utekať, tak som ho zastavila ohňom a nakoniec som ho zabila vysatím krvi.“

„To je len náhoda.“

„Nie, nie je. Keď som ho... zabila, vystrelila mi do tela hrozná bolesť. Potom som si všimla, že... že som neviditeľná.“

„Možno... ja neviem. Asi na teba nejako prešla jeho schopnosť.“

„Asi. Ale to nieje všetko. Čo myslíš ako som sa sem dostala?“

„T.J. Ťa pustil len tak?“

„Nie. Ta gorila by nepustila nikoho.“

„Tak potom?“

„Ja som si pomyslela nech ma pusti a on ma pustil.“

„Možno sa tvoja schopnosť rozvíja. Aj mne sa to stalo. Viackrát. Zo začiatku pôsobila len na niektoré schopnosti, neskôr aj na zaklínadla, ktoré chránia školu.“

„Aha. Len sa to všetko musím naučiť ovládať. A chcem zistiť, prečo sa viem zneviditeľniť.“

„Poznám jednu upírku, ktorá ti s tým pomôže. Ma podobnú schopnosť ako Abi, lenže ona aby zistila kto ma akú schopnosť, sa musí napiť jeho krvi.“

„Tak poďme za ňou.“

„Robím ak si si nevšimla. Zajtra. Ráno.“

„Naše alebo ľudské?“ usmiala som sa.

„Naše. A už musím ísť pracovať. Ty by si sa zatiaľ mohla učiť ovládať tvoje schopnosti.“

„Dobre dobre.“ zamumlala som, aj keď Madison už nebola v miestnosti. Vyšla som z kúpelne. Šatňa bola prázdna. Sadla som si na jedno z kresiel a sústredila sa na to, aby som bola zase viditeľná. Stále keď som otvorila oči v dúfaní, že už sa konečne uvidím, nestalo sa tak. Dobre tak poslednýkrát. To bol môj 15 pokus. Zavrela som oči a jediné načo som myslela bolo, ako sa postupne zviditeľňujem.

Otvorila som oči. KONEČNE som nebola neviditeľná. Celá šťastná som začala od šťastia poskakovať a v dobrej nálade som vyšla zo šatne. Chodba bola prázdna. S úsmevom som prechádzala chodbou až som zabudla, že pred dverami stoji T.J.. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. T.J. Sa automaticky otočil, zamračene na mňa vybehol: „Kto si? Ako si sa tam dostala?“ a v hlave som mu len prečítala myšlienky Konečne môžem na niekoho kričať. Dokonca aj trochu zbiť. Je mi jedno, že je to nejaké dievča. Svoju prácu si robím poctivo. Ha.

Vystrašene som naňho pozerala až ma napadlo čo zrobiť. Prenikla som mu do hlavy a vo svojej si pomyslela Necháš ma prejsť akoby som tu nebola.

„Môžeš ísť.“ zasnene povedal.

„To bolo tesné.“Povedala som sama pre seba. Predierala som sa húfmi mužov, ku dverám. Asi traja muži, čo ma chytili za zadok, to trpko oľutovali, pretože som im tak trochu spálila ruku. Myslela som si, že odídem, ale bolo tu kopu ľudí, na ktorých som mohla vyskúšať moju vylepšenú schopnosť.

Nakoniec som si sadla k baru. Mladý barman sa ku mne nahol. „Dáš si niečo?“

„Vodku.“ Odpovedala som.

„Nie si trochu mladá? Koľko máš rokov?“

„Pozri, obaja vieme, že ti je ukradnuté koľko mám rokov, tak sa tu nehraj na policajta a nalej mi.“

Chalan sa usmial a nalial mi. Bol zlatý. Hnedé vlasy mu padali do krásnych modrých očí. Otočil sa a vzápätí predo mňa postavil pohárik. Hodila som ho do seba. Barman sa iba stále usmieval opretý o bar a sledoval ma.

„Budeš sa pozerať alebo naleješ mi ďalšiu?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Ťažký deň?“ opýtal sa, keď mi na stôl položil ďalší pohárik.

„Ani si nevieš predstaviť.“ Vliala som ho do seba a on mi automaticky nalial ďalší. „Nedáš si so mnou?“ nevinne som sa ho opýtala.

„Jasné.“ Nalial aj sebe, štrngli sme si, až sa trochu vylialo a obaja sme to do seba hodili.

„Ešte?“ spýtal sa a držal fľašku v ruke.

„Posledný.“ Nalial mi. „Aj sebe nalej!“ smiala som sa.

„Dobre dobre.“ znovu sme si štrngli a vypili. „Som Eddie.“ predstavil sa mi.

„Bella.“ Prakticky to je moje meno, ale nemusí vedieť prezývku alebo celé meno. Vedľa mňa si sadol nejaký, približne 40 ročný, chlap. „Čo to bude?“ Opýtal sa ho Eddie.

„Whiskey.“ odpovedal muž. Potom sa otočil ku mne. „Čo robí taká kráska, ako si ty, sama v striptízovom klube?“ Kým som stihla odpovedať Eddie pred neho položil pohár s whiskey, lenže potom musel obslúžiť ešte niekoľkých ľudí.

Muž, ktorý sedel vedľa mňa, mi položil ruku na stehno a usmial sa. Zbadala som jeho zažltnuté zuby.

Vošla som mu do hlavy, radšej som nechcela čítať jeho myšlienky iba mu prikázať. Teraz vypiješ whiskey, zaplatíš a pekne z tade odídeš.

„Vypijem, zaplatím, odídem.“ Zasnene povedal a aj to zrobil. Otočila som sa a pozerala sa na ženy a mladé dievčatá tancujúce okolo tyči. Našla som Madi, ktorej práve do podprsenky strkal nejaký muž peniaze.

„Ten z tade rýchlo odišiel.“ Poznamenal Eddie a ja som sa otočila k nemu.

„No.“ zamumlala som. Točila sa mi hlava z toho alkoholu. Eddie sa na mňa tak zlato usmieval. Neodolala som. Boli tu ďalší 2 barmani takže by nevadilo, keby som si jedného požičala. Úplne mi šibalo z toho alkoholu. Nahla som sa ponad bar a pobozkala ho. Neodtrhol sa. Keď sme prestali opýtala som sa: „Zvládnu to tu chvíľku bez teba?“

„Isteže.“ odpovedal a vyšiel spoza baru.“ Postavila som sa a trochu sa zatackala. Eddie ma podoprel a niekam viedol. Došli sme na záchod. Bol to dámsky. Nebolo tu veľa žien. Zaliezli sme do jednej kabínky.

Keď sme vyšli, rozlúčila som sa s ním a išla do izby. Stále sa mi točila hlava a tak mi to trvalo kým som vyšla po schodoch. Nohy sa mi plietli ako aj slova a písmena čo som čítala. Po dlhom hľadaní čísla 11, ktoré má byť na dverách našej izby som konečne ho konečne našla. Jednotky mi behali hore dole pred očami. Vošla som dnu a ihneď sa šla osprchovať. Keď som vyšla, boli 3 hodiny ráno. Sprchovala som sa asi hodinu a keď som vyšla bola som už takmer triezva. Ľahla som si na posteľ, čumela na strop a premýšľala. Ako som preboha mohla použiť schopnosť, keď som bola úplne opitá? Urobila som to s chlapcom, ktorého absolútne nepoznám a navyše bol človek. Rozpamätávala som sa z toho, čo som všetko robila, keď mi to udrelo do hlavy. PREBOHA! Ja som... ja som z neho pila... na tom záchode. On je človek a ja som z neho pila krv. Nie nie nie nie... prinútila som ho. Prinútila som ho svojou schopnosťou aby sa mi poddal.

Sedela som na posteli a vystrašene si opakovane premietala ako som z neho pila. Nakoniec som sa rozvzlykala, ľahla si na postel a zaspala.

Nevyspala som sa veľmi dobre, pretože som sa stále budila. Nakoniec som vstala o 11 doobeda. Madison spala ako zabitá. Nohu mala preloženú cez deku, ústa otvorené a potichu si pochrapkávala. Usmiala som sa a šla sa obliecť. Keďže bol už začiatok novembra, bola riadna zima. Obliekla som si úzke tmavé rifle a hrubú mikinu. Nič lepšie som nemala.

Otupene som sedela na posteli a rozmýšľala, čo budem robiť teraz. Večer okolo šiestej sme mali ísť s Madi za tou jej známou, ktorá mala zistiť čo sa so mnou deje. Napadlo ma, že sa pôjdem najesť niekam do reštaurácie a potom si kúpim nejaké oblečenie, pretože som mala len dvoje rifle, jedny tenisky, jednu mikinu a dve tričká. Prakticky som nemala nič na zimu. Napila som sa ešte krvi a šla som.

Vonku bola riadna kosa. V izbe sme mali zatiahnuté žalúzie aj záclony takže som si nevšimla, že je zamračené. Mala som šťastie, pretože inak by som mala smrtiacu túžbu po krvi. Vlastne nie až takú silnú, lebo som len novo utvorený vytvorenec. Normálneho upíra, ako aj Madison by aj takéto počasie zabíjalo.

Keď som sa najedla v reštaurácii hneď vedľa motelu, kúpila som si mapu Detroitu a došla k Madinej motorke. Pre istotu keby sa zobudila skôr ako prídem, nechala som jej odkaz na dverách, že som si požičala jej motorku. Nemala som ešte vodičský, ale jazdiť som vedela, vďaka našim hodinám v škole. Aj keby ma zastavili policajti, nič nezmôžu proti mojej schopnosti. Nasadla som. Jednou nohou som sa podopierala, kým som študovala mapu. Hľadala som nejaké obchodné centrum. Keď som našla to najbližšie vyštartovala som s prilbou na hlave.

Kúpila som si dvoje čižmy, koženku a plno vecí na zimu. Väčšinu veci som dala do ruksaka, ktorý som si zobrala zo školy. Na seba som obliekla koženku a kožené čižmy na dosť vysokom opätku, lebo sa nezmestili do ruksaku. Vyšla som zo záchodou, kde som sa prezliekala, a zamierila som na parkovisko popri ďalších obchodoch. Predierala som sa ľuďmi, keď som mala pocit, že ma niekto sleduje. Otočila som sa a zbadala nejakého chlapíka ako zo mňa nespúšťa oči a prediera sa ku mne. Vtedy som sa rozbehla a on tiež. V očiach som mu uvidela červenú iskru. Rozbehla som sa rýchlejšie aj keď v opätkoch mi to dobre nešlo. Odstrkovala som ľudí z cesty s ospravedlňujúcimi slovami. Snažila som sa nájsť miesto, kde by som sa ukryla. Vošla som do veľkého obchodu so šatstvom. Behala som ku kabínkam, ktoré boli za malou stenou, za ktorou som sa schovala. Vyzrela som či ma zbadal. Stál neďaleko vchodu do obchodu a obzeral sa. Nakoniec, stále sa obzerajúc, vošiel dnu. Hľadala som nejakú cestu von aby si ma nevšimol. Zrazu z dverí hneď vedľa kabínok, vyšla predavačka. Na dverách bolo napísané : sklad samozrejme po anglicky. Vošla som dnu. Kopy oblečenia boli poukladané na poličkách. Miestnosť nebola veľká. Prešla som poza dva regále aby som sa ukryla, keď som začula zvuk otvárajúcich sa dverí. Našťastie to bola predavačka. Obzerala som sa kadiaľ ujsť. Za mnou boli dvere. Zamknuté. Do riti! Predavačka bude mať určite kľúčik.

Kým ona sa prehrabovala rôznym šatstvom, ja som sa postavila vedľa.

„Čo tu robíte?! Táto miestnosť je len pre zamestnancov.“

„Dajte mi kľúčik od tamtých dverí.“ Povedala som jej zastretým hlasom. Chvíľu na mňa nechápavo pozerala, no nakoniec ako zasnená mi podala kľúčik. Odomkla som dvere a ešte sa otočila na predavačku: „Nevidela si ma tu.“

„Nikoho som tu nevidela.“ Opakovala zasnene.

Zamkla som za sebou a behala prázdnou bielou chodbou. Behala som okolo rôznych dverí s názvami obchodov a s nápismi sklad. Došla som ku posledným. Zatlačila som ich a vyšla som na parkovisko. Trvalo mi kým som si uvedomila kde presne som. Rozbehla som sa k motorke, no keď som vybehla spoza rohu niekto pri motorke stál. Skryla som sa späť za roh budovy a sledovala 3 postavy, stojace pri motorke. Jeden muž sa krčil pri nej a vyzeralo to akoby ju ovoniaval. Potichu som išla bližšie a schovala sa za strom, aby som počula o čom sa rozprávajú.

„Áno. Mal si pravdu je to poloupírka.“ Oznámil chlap, ktorý sa krčil pri motorke a pomaly vstával. „Ale je na nej cítiť aj pach úplnej upírky.“

„Som hladný.“ Nedočkavo povedal asi najmladší z nich.

„Darren, nebuď nedočkavý.“ Okríkol ho posledný muž. „Choď za Tornom a pomôž mu ich vystopovať. Vyzerá to tak, že dnes budeme mať sýty obed.“ Zasmial sa a ten najmladší z nich- Darren zamieril do budovy. To bola moja chvíľa. Vyšla som z úkrytu, keď Darren zmizol dnu. Potichu som šla k motorke.

„Myslíš, že sú tu obe?“ Opýtal sa jeden druhého.

„Neviem, ale viem, kde je tá jedna.“ S úsmevom sa otočil ku mne. Videla som mu predĺžené očné zuby. Boli to rebelanti.

„Som tu iba ja.“ Oznámila som.

„Nevadí aj z toho sa najeme.“ Odpovedal druhý a hneď po mne vyštartoval. Uskočila som. Vedela som, že na nich neplatia mysľové schopnosti, ale oheň použiť môžem. Jeden z nich stál na mieste, kde ja predtým asi 2 metre odo mňa a druhý stál stále pri motorke a s úsmevom ma sledoval, zatiaľ čo ten druhý fučal od nervozity. Usmiala som sa a potom sa zneviditeľnila. Už sa obaja tvárili nervózne a obzerali sa okolo seba. Prešla som ku tomu, ktorý bol bližšie a vytvorila okolo neho ohňový vír. Vďaka nemu as nemohol pohnúť. Pomaly som vír zužovala, až kým upír nezačal kričať od bolesti.

„Cítim ťa dievčatko. Predo mnou sa neschováš.“ Zastrašujúcim hlasom povedal druhý upír a pohol sa od motorky ku mne. Nechápala som ako vedel, že stojím tam kam smeroval. Nemohol mi ani myšlienky prečítať, pretože som radšej na nič nemyslela. On asi fakt cítil môj slabý upírsky pach.

„Fajn!“ Zviditeľnila som sa. A on stále ku mne kráčal. Vyzeral dosť strašidelne s červenými očami a vysunutými tesákmi. Ustúpila som o krok dozadu. Už bol blízko pri mne a vtedy po mne skočil. Zhodil ma na zem a tlačil ma k nej celou silou. Nechtami mi prešiel po tvári. Na líci mi ostal škrabanec. Potom prechádzal prstami po krku a už už sa chystal zahryznúť mi doň, lenže sa mu to nepodarilo, pretože s krikom odo mňa odskočil. Celá som horela. Postavila som sa a stalo sa to isté čo predtým, keď som bola s Abi. Akoby zo mňa vyšla vlna ohňa, a keď cez neho prešla, ostal z neho iba popol, ktorý rozfúkal vietor. Tak isto skončil aj ten druhý upír.

Nasadla som na motorku, vo chvíli keď z obchodného centra vyšiel Darren aj s upírom, ktorý ma prenasledoval. Pozerali na mňa a kým sa stihli rozbehnúť, ja som už naštartovala motorku a uháňala rovno oproti nim. Darren odskočil no ten druhý sa ani nepohol. Nastavil ruku aby ma zhodil z motorky, lenže ja som sa zohla. Otočila som motorku a znovu vyrazila za ním. Stál tam ani sa nepohol. Vystrela som ruku a hodila po ňom ohnivú guľu. Začal kričať a ja som čo najrýchlejšie uháňala späť do motela.