Prológ

Lidičkyyy :D KONEČNE som sa pustila do opravovanie prvej knihy. Keďže som už vlastne mala opravený prológ a kapitolu, neviem prečo som to zase upravila a prakticky celý prológ prepísala. Takže tu ho máte a snáď sa vám bude páčiť, lebo mne osobne sa páči viac ako ten predtým. :))

Prológ

Začuje za sebou kroky, a tak sa obzrie. Za ňou kráča nejaký chlap. Otočí pohľad späť dopredu a zrýchli krok. V ušiach jej znejú len dve veci. Jednou sú zrýchľujúci sa pohyb toho muža, a druhou zase jej silno tlčúce srdce.

Začne utekať a pomaly sa už blíži k bráne. Vyťahuje z vrecka nohavíc kľúče, no nestihne to. Niekto ju za tú ruku, ktorou sa snažila vytiahnuť jedinú pomôcku ako sa dostať dnu, a prudkou ňou trhne dozadu.

Chce kričať, no jej hlas sa jej zasekol. Ťažko dýcha a nehybne stojí na mieste. Ani sa nesnaží utiecť.  Strach ju premohol.

Až keď ju pevne chytí predlaktím za krk a ona zacíti jeho teplý dych na uchu, vtedy si uvedomí, čo sa to vlastne deje. Stále neschopná vydať akúkoľvek hlásku spomedzi svojich pier, sa snaží striasť jeho rúk. Začne sa mykať a metať.

„Pusti ma.“ Zaplače. Nemá chuť na nejaké zdvorilosti, pane bože, veď sa ju snaží zabiť, okradnúť či nebodaj znásilniť.

„Prestaň.“ Zavrčí a chytí ju pevnejšie. Pre istotu jej dlaňou zakryje ústa. Poobzerá sa či ich niekto nevidí. Keď nie, spokojne prejde cez parkovisko spolu s ňou.

Vyjde menší kopček po chodníku a vstúpi na trávnik. Kráča ďalej, až zastaví za menšou schátralou budovou. Nikto ich vďaka nej nemôže vidieť. Z druhej strany je cesta, no až veľmi ďaleko. Pred ňou sú ešte stromy.

Oprie dievča alebo ju skôr drgne do steny. Ona si udrie hlavu. Zamraučí, no na viac sa nezmôže, keďže jej drží ruku na perách.

Druhou rukou jej nešikovne rozopína nohavice. Rukou vchádza pod ne. Ona sa začne ešte viac metať pod jeho rukami. Slzy jej vytrysknú, akoby si až teraz uvedomila, čo sa vlastne deje. Kričí aj cez jeho dlaň na jej ústach, ale počuť len slabý tlmený zvuk.

Usmieva sa na ňu. Začne ju tam dráždiť. Dievča kope, snaží sa ho odtisnúť rukami, ale je až príliš silný. Nahnevane ňou tvrdo udrie do steny. Zaskuvíňa a plače ešte viac.

Dá dolu ruku z jej úst. Blonďavé dievča chce vykríknuť o pomoc, no on ju umlčí slizkým bozkom. Jej prvý bozk v živote a takýto... Uslintaný, tvrdý, násilný, nechutný.

Uhryzne ho do jazyka. On sa prudko odtiahne a zasyčí. „Ty malá fľandra.“ Zavrčí a chytí ju pod krkom. Potiahne ju k sebe a ruku jej tvrdo vrazí do rozkroku. Až ju to zabolí.

Potom ju odstrčí a ona spadne na zem. Opäť nestihne zvolaŤ o pomoc, lebo to už sa po nej váľa. Perami  ju umlčí. Uhryzne ju do spodnej pery. Rukami blúdi po jej tele. Zastaví sa na prsiach a vyhrnie jej tričko.

Ústami sa od nej odtiahne a jednu dlaň jej dá rýchlo na ústa. Obkročmo sa nad ňu nahýna a prstami skúma kontúry jej tela.

Dievčati po lícach stekajú kvapky slanej vody. Zavrie oči, keď sa mu podarí vyzliecť jej nohavice, aj keď ho párkrát kopne. Za to si vyslúži pár faciek.

Usmieva sa na ňu, keď si rukou šmátra po rozkroku. Chvíľu sa morduje s opaskom a tú chvíľu ona využíva. Kopne ho rovno do rozkroku a snaží sa postaviť.

Pošmykne sa a udrie si koleno, ktoré ju celé teraz bolí, no ide ďalej. Neobzerá sa, pozerá len na to, čo jej pomaly unikalo medzi prstami. Jej život, ktorý si je istá, že oň príde, ak by ju chytil.

Beží ďalej, no niečo ju chytá za vlasy a prudko ťahá späť. Nie niečo, ale niekto. Zavrieska jednak od bolesti, tiež o pomoc.

Samozrejme, že ju dohnal, ona nie je Usain Bolt, aby s poraneným kolenom došprintovala niekde do bezpečia.

Hodí ju na zem a päsťou udrie do hlavy. Na chvíľu nevníma, čo sa vlastne stalo. V ušiach jej zvoní a bolí ju celá tvár. Trvá, kým konečne vidí ostro.

To už má on rozopnuté nohavice a snaží sa dostať do nej. Hystericky začne dýchať a krútiť sa pod jeho váhou. Plače a z toho úderu ju bolí aj každá slza, ktorá vychádza z jej oka.

Tvrdo do nej vnikne a ona zaskučí od bolesti. Aj cez jeho dlaň na jej ústach sa snaží kričať.

Funí jej do tváre a ona musí zhnusene odvrátiť tvár. Jemu sa to nepáči a tak ju drsne schmatne za bradu a donúti ju pozerať naňho. Opäť jej vopchá jazyk do úst. Znovu ho doň uhryzne. On jej zato zuba rozhryzne spodnú peru. Valí sa z nej krv.

Hučí mu do pier, a keď sa od nej odtiahne neváha a krv mu vypľuvne rovno do tváre. Nahnevane ju začne škrtiť a ona posledný krát zvrieskne, predtým, než stratí hlas.

Dusí sa a už zatvára oči. Bolí ju celé telo. Celá tvár, ktorá jej zrejme napuchla po údere.  Podbruško a rozkrok, v ktorom sa čoraz častejšie norí. Krk, ktorý jej silno zviera. Pľúca, ktoré nedostávajú dostatok vzduchu a nakoniec aj korienky vlasov, za ktoré ju potiahol.

Nevníma okolie. Čaká, že sa jej mihne celý svet pred očami, ako to každý hovorí, že sa to stane pred smrťou, no nič sa nedeje. Miesto toho počuje nejaký hlas.

Omámene otvorí oči a napína uši. „I said, leave her!“ Počuje niečí drsný hlas.

Pozrie na násilníka, ktorý ju pomaly púšťa a šialene sa usmieva. „Chlapče, nemiešaj sa do toho.“ Povie pokojným hlasom.

„I will say it only once.“ Opakuje hlas znovu.

„Ako chceš.“ Pustí ma ten muž a v ruke sa mu niečo zablysne. Ona nestíha reagovať. Zrazu cíti len chlad, ktorý jej postupne zalieva telo, ako aj teplá tekutina stekajúca po jej hrudi.

S bolesťami dvihne hlavu a pozrie sa, čo sa stalo. Na mieste, kde by malo byť pravdepodobne srdce, jej trčí rukoväť noža. Ťažko dýcha. Nedokáže uveriť, že o chvíľu bude naozaj mŕtva. Poplašene si utiera krv, no bolí ju to. Bolí ju každý pohyb, ktorý robí. Bolí ju to, že už nikdy neuvidí svoju rodinu. Že už sa nikdy nepozrie na miesto, ktoré chcela tak veľmi vidieť. Že nenájde lásku svojho života.

Hlava jej ťažko spadne na trávu. Otočí ju doľava a pozerá na dve postavy. Vidí rozmazane, takže len ťažko rozoznáva, že tá napravo je jej vrah. Jej vrah. To znie...

Neuvedomuje si, načo pozerá, kým nevidí bezvládne telo toho muža na zemi. Niekto pri nej kľačí a dotýka sa rany. Dotýka sa zápästia, zrejme aby zistil pulz. Vyťahuje nôž. Jemne sa dotkne jej tváre a prezrie si ju.

Hľadí jej do očí a ona do jeho smaragdových. Nikdy nevidela také zelenkavé oči. Usmeje sa a privrie oči. To sú posledné chvíle jej života. Posledné veci, ktoré naozaj cíti. Striedavo chlad a teplo. Jemný dotyk jeho ruky na jej koži. Ostré bodnutie v krku...