Kapitola 10

Nečakala som, že to dopíšem tak skoro :D Ale tak tu máte... neviem zdá sa mi, že to v tejto kapitole tak všetko rýchlo ubehlo. Veľa vecí a málo opísaných... no posúďte samy. :))

Kapitola 10

Kto z koho

„Na ktorú koľaj ideme?“ opýtala sa ma Anya.

„Vychovávateľka nám povedala, že máme ísť od tej najbližšej.“ Odpovedala jej Kendare, ktorá bola so mnou za vychovávateľkou.

„Čiže ideme najprv Lekári.“ Vysvetlila som.

„Nemáte oheň?“ opýtala sa Trish, ktorá náš rozhovor nevnímala, zato si vyberala cigaretu.

„Tu máš.“ Vybrala som z tašky zapaľovač a hodila jej ho.

„Ako dlho tam budeme tvrdnúť?“ zapojila sa do rozhovoru, keď si potiahla.

„Vraj nás potom niekto odvedie.“ Zatrpknuto som poznamenala.

„Do riti.“ Uľavila si Anya. „Čiže žiadne flákačky po upratovaní?“ Nariekala. Neodpovedali sme.

„Sme tu.“ Zastavili sme sa pred koľajou pre lekárov. Budova nemala niekoľko poschodí ako ostatné. Boli len dve podlažia, ale bola to dosť veľká budova.

Vošli sme dnu. „Musíme nájsť ich vychovávateľku.“ Kendare poznamenala a začala ju hľadať. Narazila na skupinku študujúcich poloupírov. „Čaute, kde tu nájdem vychovávateľku?“ opýtala sa ich slušne.

Oni namiesto odpovedi len zazerali a zhnusene na ňu gánili. Zrejme vedeli z akej je koľaji.

„Ďakujem za odpoveď.“ Kendare pokrútila očami a vrátila sa k nám. Takto tu polku času strávime len jej hľadaním.“

„Mne to vyhovuje.“ Usmiala sa Anya a sadla si oproti študujúcim poloupírom. Tým takmer spadla sánka, keď videli, aké pohodlíčko si zrobila Anya.

„Už ste prišli?“ Do miestnosti vošla postaršia žena s krátkymi  blond vlasmi.

„Tak s čím máme začať?“ znudene sa jej opýtala sa vychovávateľky Anya.

„Mne je to jedno hlavne tu upracte. Ukážem vám to tu a môžete začať.“ Tak nás previedla celou veľkou budovou. Na prízemí boli izby, kúpeľne, kuchyňa, študovňa a obývacia miestnosť. Na poschodí len izby a kúpeľne.

„Ja s Izzy upraceme dolné záchody a ty, Anya, s Trish upracte horné kúpeľne. Ostatné miestnosti si rozdelíme potom.“ Nadiktovala nám inštrukcie Kendare. Samozrejme sme museli začať tou najhnusnejšou prácou. Nemuseli, ale vždy začnete tým najhorším, aby ste končili tým najľahším, keď nevládzete. Aspoň ja som to tak robila.

S Kendare sme prechádzali cez kopu miestností, ktoré viedli až ku všetkým záchodom. Kuchyňa, nezabudla som si vziať krv, Kendare vzala čipsy; knižnica, veľká obývacia miestnosť a iné malé izbičky.

Po hodinovom umývaní záchodov, skiel, umývadiel, doplňovaní toaletného papiera a pod. Sme sa mali stretnúť aj s vychovávateľkou na vstupnej chodbe. Znovu sme prechádzali cez rôzne izby. Akurát, keď som premýšľala o Abi, Olivii, Aaronovi... Aaron. On by tu mal bývať. Napadlo ma.

Pozorne som si prezerala izby, či v jednej z nich náhodou nie je. Nakoniec som to vzdala. Asi je s Abi.

„Nevleč sa tak.“ Zakričí na mňa Kendare.

Dobehla som za ňou a len letmo pozrela do obývacej izby na ľavo. Išla som ďalej a vtedy mi docvaklo, čo som to vlastne videla. Po spiatočky som sa vrátila späť a neverila vlastným očiam.

Stála som tam pri vstupe s ústami dokorán. Až keď mi spadlo upratovacie náčinie, čo spôsobilo dosť veľký hluk, vtedy sa ozvalo: „Izzy? Preboha, čo ty tu robíš?“

„Presne to isté by som sa mohla opýtať ja teba, Aaron!“ vyštekla som.

„Nič sa nestalo. Len som jej...“ Aaron koktal.

„Kontroloval či má v poriadku mandle? Jazykom?“ hnevom som vrela.

„Ty...ty....“ nemala som slov.

„Pozri, mám Abi rád, ale...“ začal.

„Ale čo? Nie je pre teba dosť dobrá? Kvôli tebe sa zmenila! Milovala ťa už keď si chodil s Oliv, to jej biedne oplácaš za jej dobrotu!“ vrieskala som naňho tak, že sa Kendare vrátila a pozerala čo sa deje, spolu s inými študentmi.

„Nie, tak to nie je.“ Pomaly šiel bližšie ku mne.

„A ako to je? Vysvetlíš mi to?“

„Ja ju milujem...“

„Áno, to aj ja svoje ponožky.“ Zjapala som už. Vrelo to vo mne.

„A aj Ethana, nie?“ posmešne povedal.

Toto prehnal. Nedalo sa nevšimnúť, že sa po dlhom čase okolo mňa znovu vytvoril oheň.

„Prepáč.“ Ospravedlňoval sa.

„Pôjdeš pekne za Abi, povieš jej pravdu a ospravedlníš sa jej.“

Bol ticho.

„Aaron, boli sme kamaráti. Partia. Všade sme spolu chodili, vy ste s Abi boli skvelý pár, čo sa stalo?“

„Všetko sa zmenilo po útoku na školu.“ Smutne poznamenal. Áno vtedy sa toho stalo veľa a všetko sa zmenilo.

„Musím ísť. Ak jej to nepovieš, poviem jej to sama, a to, že si jej klamal a dozvie sa to odo mňa, to ju zraní ešte viac. Nerob jej to.“ Povedala som a otočila sa.

„Čo to bolo?“ spýtala sa ma Kendare na ceste do nášho internátu.

„Čo presne?“ nechápala som.

„Tá hádka s tým chutným chalanom.“

„Čo? Aká hádka?“ Anya s Trish sa zaujímajú. Neboli tam.

„Žiadna.“ Odvrkla som.

Všetky tri si vymenili pohľady. Nemala som chuť sa rozprávať a tam som mlčala až do internátu. Bola som taká unavená, že som sa hodila do postele na izbe a zaspala.

Konečne bol štvrtok. Do triedy vbehol Slezsky.

„Rýchlo vám vysvetlím ako to bude prebiehať.“ Začal. „Je vás presný počet, čiže vyžrebujeme takto dvojice. A tento rok mám pre vás prekvapenie. Bude to turnaj a nie len obyčajné súboje.“

„A čo dostane víťaz?“ zakričal nejaký chalan.

„Dohodol som sa s riaditeľkou a vybavil, že víťaz si môže vziať ešte niekoho a môže ísť na víkend von. Von z areálu.“

„To vážne?“ triedou sa rozšíril hlasný šepot a chichot.

„Nie, len si to vymýšľam.“ Ironicky poznamenal. „ Fajn. Takže takto, budem vás vyberať náhodne. Napríklad podľa čísel.“

Niekto mu zahlásil číslo 11 a on si tak vybral nejaké dievča. To dievča povedalo ďalšie číslo a on zase rátal podľa lavíc, tentoraz z inej strany a vybral... Nathaniela. Ten sa s úsmevom postavil. A šiel k nej.

„Ešte niečo, páriky sa držte spolu, alebo aspoň nezabudnite ako ste spolu. A ešte vám musím dať na vedomie, že pri tomto turnaji mi pomáhal aj profesor vášho telocviku, takže súboje budú aj bojovné, nie len na používanie mágie. A aby som nezabudol a ani vy, tuto pán Sparks,“ položil ruku na Nateovo rameno, „a tamto slečna Radboneová,“ ukázal na mňa, „Majú do odvolania zakázané používať schopnosti.“ Triedou sa zase ozýval hlasný šepot.

Vyberanie pokračovalo. Anya a Drew sú spolu v dvojici z našej partie a ja s A.J.-om. Ostatní sú s mne neznámymi poloupírmi.

„Prvé súboje sa začínajú teraz, ostatné pokračujú poobede cez telesnú.“ Hovoril Slezsky po výbere. „A teraz poďme do telocvične.“

Išli sme opäť do tej malej telocvične. Mali sme sa prezliecť a vošli sme do telocvične. Múry boli postavené rovnako, ale ostatné veci zmizli. Pripojilo sa však viac vysokých múrov, dvakrát takých ako ja.

„Máme dvoj hodinovku, takže môžeme začať.“ Profesor z telesnej si písal na papier naše mená a nakoniec výhercu z dvojice. Dvojice písal pod seba a víťaza zapísal potom vedľa. Podľa toho, ako boli výhercovia pod sebou, tak vznikali ďalšie dvojice.

Nate vyhral nad neznámym dievčaťom. Mala obyčajnú schopnosť, videla v tme, čiže nepomohlo jej to nič.

Anya vyhrala nad Drew. Drew vie zafarbovať veci, čiže to jej tiež nepomohlo popri elektrine.

Po niekoľkých dvojiciach som bola na rade ja s A.J.-om.

„Mená?“ opýtal sa profák.

„Izabella Radbone...“ povedala som.

„...a A.J.“ predstavil sa.

„Celé meno.“ Opravil ho profesor.

„Oh... Anthony Jeffrey Hooker.“ Zašepkal mu, ale počula som to aj tak.

„Dobre tak začnite.“ Vyzval nás Slezsky.

A.J. sa postavil na jeden koniec telocvične a ja na druhý. Pozerali sme si do očí, kým profák nepískol. Nevedela som, čo má A.J. za schopnosť a tak som sa rýchlo schovala za múr. Ako som predpokladala, A.J. svoju moc okamžite použil. Keď začal vrieskať, takmer som ohluchla. V živote som nepočula niečo také hlasné. Zvíjala som sa Na zemi opretá o múr a držala si uši. A.J. sa nadýchol a ja som to využila.

Rozbehla som sa dopredu a on začal znovu kričať. Vlna kriku ma odhodila dozadu. Súboj končí, keď to jeden vzdá, a nemala som od toho ďaleko už hneď na začiatku.

Znovu prestal. Po kolenačky som prešla ku ďalšiemu múru a tak som prechádzala čím ďalej dopredu. Kryla si uši a šla ďalej. Oči mi slzili. On nepoužíval žiadnu taktiku a ani logiku. Len tam kričal a čakal, že to vzdám. Nečakal, že naňho zrazu skočím z boku. Zvalila som ho na zem a chytila ho za krk. Presne ako sme sa to učili ako strážcovia.

Stačí pritlačiť na správnom mieste a...

„Radboneová vyhrala.“ Zakričal Slezsky. A.J. stratil vedomie. Bola som rada, že som si ešte niečo pamätala z mojich tréningov.

„Bola si skvelá.“ Objala ma Kendare.

„Hrozne vrieska. Bolí ma z toho hlava.“ Zamraučala Anya.

„Oj oj, dáme ďalšiu stávku?“ objal ma Nate.

„Akú teraz?“ odtiahla som sa.

„Čo tak... Kto z nás dvoch bezschopnostných sa dostane ďalej, môže požiadať toho, čo prehral o hocičo ?“ Nate sa šibalsky usmial.

„Vieš, že vyhrám?“ opýtala som sa, ale bolo to skôr konštatovanie.

„Ešte si posnívaj maličká.“ Rozstrapatil mi vlasy.

„Dilino.“ Zasmiala som sa a on ma jednou rukou objal okolo ramien.

Na rade bola Kendare s neznámym chlapcom. Kendare stála tam, kde predtým A.J. a ruky mala prekrížené. Keď zaznel výstrel zmizla. Všetci sa obzerali. Vyzeralo to úžasne. V jednu chvíľu tam stála a obaja si pozerali do očí a zrazu sa jemne rozplynula.

Chalan bojujúci s ňou sa len otáčal okolo vlastnej osy a oči mu behali po celej miestnosti.

„Ahoj.“ Zakývala mu spoza neho, a keď sa po nej vrhol, zmizla znovu. Mala som taký pocit, že ten poloupír nemá veľmi užitočnú schopnosť.

Kendare sa postupne objavovala a mizla, až kým ich to neprestalo baviť. „Vieš, že takto to môžeme robiť do nekonečna.“ Povedala sediac na nižšom múre.

„Viem, ale nebudeme.“ Zahučal poloupír a vystrel ruky smerom ku nej. Múr pod ňou sa zmenil na želatínu. Neudržalo ju to a ona spadla. Ležiac na zemi naňho škaredo pozrela a zmizla.

„No tak Kendare, nehraj sa s ním.“ Zakričal Anya.

Kendare sa objavila za ním a on sa otočil. Zmizla a zrazu stála pred ním. Vyskúšala tak všetky smery, až z jedného postavenia naňho skočila. Obaja sa zvalili na zem a ona bola na vrchu. Nemala šancu ho ako odrovnať. Nevedela také chvaty ako ja. Preto bolo stanovené pravidlo, že ak sa nevzdá nikto a bude to tak pokračovať dlho, jeden musí druhého udržať aspoň 10 sekúnd na zemi.

Tak s ňou zápasil, ale ona mu nedala možnosť toho veľa urobiť. Odpočítali 10 sekúnd a Kendare sa víťazoslávne  dvihla.

„Si dobrá,“ poznamenala som a štuchla do nej bokom. Usmievala sa na každého a s Nateom sa objali. A.J. ju objal tiež a s Maidenom si ťapli.

Turnaj bude pokračovať poobede a o víťazovi sa rozhodne zajtra. Šli sme na ďalšie hodiny späť do našej triedy. Všetci, ktorý sme vyhrali sme sa radovali a boli napätý z ďalších zápasov.

Po obede sme sa tentoraz vybrali do veľkej telocvične. Prezliekli sme sa a vošli do telocvične. Opäť to tu bolo akčne pripravené.

Vysoké skaly boli všelijako poukladané (ktovie kde tieto veci berú), nechýbali ani múry. Cez niektoré vysoké viedol rebrík, alebo lano. Boli postavené tak, že sa za nich nedalo nijako inak ísť, iba preliezť.

Keď sme si to prezerali, narazila som sem tam aj na nejakú podložku, na ktorej bolo nechutné mastné blato. Bolo postavené v strategických polohách, aby sme sa stále šmykli.

Zaznela píšťalka a všetci súťažiaci, ktorí sme si prezerali pripravenú telocvičňu, sme pribehli k profesorom.

„Začína sa druhé kolo. Mali sme osem dvojíc. Postúpili ste ôsmy. Slečny Radboneová, Perizskovová, Shawnová, Sujetová, a páni Jefferson, Sparks, Dayton a Larson sú podelení do dvojíc podľa postupnosti zápasov.“ Vychrlil zo seba Slezsky.

„Perizskovová a Larson.“ Zavolal ich profesor telesnej.

„Idete prvý.“ Doplnil Slezsky.

Anya aj ten mne neznámy poloupír sa postavili na miesta. Zaznela píšťalka a obaja sa rozbehli od seba. Anya behala za vedľajší múr a chalan niekde dozadu. Počula som hlasnú nadávku z jeho strany. Pravdepodobne sa šmykol na tom bahne.

Akoby sa dohodli, naraz vyskočili z úkrytov obaja vystrčené ruky a čakali. Chalan začal prvý. Ani nezaútočil, len sa mu v ruke niečo objavilo. Až keď to použil zistila som čo to je. Plameňomet. Anya sa uhla spaľujúcim plameňom len ledva.

Anya sa presúvala z miesta na miesto a stále vyskočila niekde inde. Chalan mal v ruke vždy niečo iné. Keď sa mu objavila ďalšia zbraň, prvé čo ma napadlo bolo, či je fakt až taký sprostý. Držať v ruke kovovú zbraň - kovovú baseballovku, keď súperka má schopnosť ovládať elektrinu, to je fakt už demencia.

Anya využila príležitosť a z rúk jej vybehli svetlomodré blesky. Zasiahli ho cez kovový vodič. Zosilnelo to jej schopnosť a poloupír sa okamžite zložil.

Pribehli k nemu profesori a skúmali či žije. Na ich sklamanie žil. Ale nebol schopný pokračovať ďalej. Anya vyhrala.

„Ďalšia dvojica...Shawn a Jefferson.“ Prečítal Slezsky z papiera.

Kendare sa postavila na miesto kam mala a oproti nej sa postavil Maiden. Dosť dobrá kombinácia. Jeden vie lietať, druhá sa premiestňovať.

Vyhral to Maiden, po ukrutne dlhom súboji. Kendare bola trochu smutná, ale všetci sme ju rozveseľovali, za čo sme si vyslúžili od A.J.-a výčitky, že jemu sme nič povzbudivé nepovedali.

„Radbone a Sujet.“ Postavili sme sa dve dievčatá oproti sebe. Bola to tá krava, čo mi svojou schopnosťou drvila ruku. Rozhodla som sa jej oplatiť to.

Hvizd píšťalky oznamoval začiatok. Dievča sa ani nerozhodlo utiecť len tak na mňa zazeralo a mne sa začalo ťažšie dýchať. Opäť tlačila ruku v pästi a zazerala na môj krk.

Ostávala mi jediná možnosť, a to dúfať, že jej schopnosť nefunguje, keď nemá očný kontakt. Tak som sa hodila za múr a tlak na hrdlo okamžite prestal. Škodoradostne som sa usmiala. Chcela som sa postaviť, ale začalo to zase. Dievča stálo nado mnou. Hus jedna. Zanadávala som.

Stále pritlačovala a ja som nevedela dýchať už vôbec. Stála asi pol metra odo mňa a sledovala ma. Ako sa z toho dostanem bez použitia schopností? Otázka mi celý čas vírila hlavou. Už som sa len zvíjala na zemi a chcela sa nadýchnuť. Profesori sa postavili a chceli to zastaviť, ale ja som im kývla, aby si sadli späť.

Poloupírka nechápala, a tak pritlačila ešte viac. Zachrapčala som a zase sa zvíjať na zemi. Napla som nohu najviac ako som vedela a silno ňou švihla. Podrazila som jej nohy. Spadla na zem a nestihla si ani dať ruky za seba, takže to bol čistý pád. Len to tak zadunelo.

Ja som sa konečne nadýchla, a kým som to celé rozdýchala ubehla aj minúta. Dievča sa oprelo o lakeť. Chytilo sa za hlavu, z ktorej jej tiekol pramienok krvi. Mala som šancu. Bola zranená, ale chcela pokračovať. Zranenie ju oslabilo a tak som sa na ňu vrhla.

Chcela som na ňu použiť ten istý chmat ako predtým na A.J.-a, ale ruku mi odtiahla a pretočili sme sa. Ležala som na zemi a len matne si uvedomovala, že v bahne, až kým sa mojej súperke nešmyklo koleno a nezvalila sa na mňa. Pretočila som ju a premýšľala nad inými chvatmi. Tak som ju pretočila na bruchu a pravú ruku jej vykrútila dozadu. Už tak ju to muselo bolieť. Ťahala som ju hore smerom ku krku.

„Ak potiahnem ešte viac, budeš mať navždy paralyzovanú ruku.“ Zašepkala som jej.

„Vymýšľaš si!“ zahučala.

„Fajn, tak to vyskúšame a potom mi povedz či si vymýšľam.“ Šepkala som jej to do ucha s ústami nalepenými na jej lalôčiku. Pridala som k tomu aj diabolský úsmev.

„Končím!“ s nepatrným strachom zakričala.

„Víťazka je Radboneová.“ Zakričal profesor telocviku, pretože sa Slezsky nezmohol na slovo.

„Aká som bola?“ prišla som ku našej skvelej partii.

„Hrozná.“ Zašomrala Anya.

„Diki.“ Milo som sa na ňu usmiala.

„Čo? Sme súperky, nebudem ti hovoriť aká si skvelá, veď to vieš aj sama.“ Bránila sa s úsmevom.

„Ja viem. Ale krajšie je to počuť aj od niekoho iného.“ Zaškerila som sa.

„Ano, ano si skvelá.“ Usmieval sa aj Nate.

„Chcete niekto objatie?“ otvorila som svoju náruč a čakala, kto mi skočí na moju zablatenú hruď. „Nikto? Pozrite sa, budete mať aj takéto imidžové zafarbenie.“ Ukázala som si na telo.

„Choď dakde. Ja si možno získam to svoje imidžové zafarbenie a potom sa môžeme objať.“ Zasmial sa Nate, keď sa odchádzal pripraviť.

Oproti nemu stál posledný chalan. Po hvizde píšťalky sa obaja rozbehli. Nate k nemu a poloupír od Natea. Nezabudol sa pošmyknúť na bahne, ale nespadol. Za to Nate. Ten sa rozčapil ako taká žaba. Skočil tam rovno rybičku. Keď vstával, žmurkol na mňa.

Nate vyhral.

Profesori nám dali krátku prestávku, kým si všetko zapíšu. Ja som sa napila krvi a všetci sme sa rozprávali a bavili až kým nás nezavolali.

„Keďže nestíhame, jeden súboj bude asi zajtra, keď ten prvý bude trvať dho.“ Oznámil hneď, na úvod, Slezsky.

„Perizskovova a Maiden, idete.“ Zavolal ich profesor telesnej.

Maiden proti nej nemal šancu. Pálila ako zmyslov zbavená. Anya vyhrala. Skončilo to celkom rýchlo a tak som stihla aj ja.

„Sparks a Radbone.“ Zakričali a obaja sme sa postavili oproti sebe.

„Mám taký silný pocit, že to vyhrám.“ Zakričal mi Nate.

„Zvláštne, pretože ja mám ten istý.“ Usmiala som sa.

Profesor zapískal a obaja sme si pozreli do očí. Tie jeho boli vážne, no zároveň šibalské. Ja som sa snažila pridať do môjho pohľadu, čo najviac hnevu. Diabolsky som sa naňho usmiala a on mi úsmev opätoval. Vyhrám, viem to.