Kapitola 17

Napsal Dany (») 8. 4. 2012 v kategorii Mocou uväznená 2: Zviazaní dušou (Dany book), přečteno: 1192×

14 stran vo worde :D už veľmi dlho nebola taká dlhá kapitola :D dúfam, že sa vám bude páčiť :)) je to totiž mix všetkého, humor, spomienky, trochu vzrušenia a tiež pohľad inej osoby :)

Kapitola 17
Prepad

„A sme tu.“ Zvolal Jayden, keď sme práve stupovali do San Francisca.
„Skvelé. A čo teraz?“ opýtala som sa.
„Teraz navštívime dom Claire.“ Zaškeril sa Strážca.
„To je tá tvoja bývalá?“
Jayden prikývol a uháňal autom ako o preteky. Zastavili sme pred domom, okolo ktorého bola dosť dlhá tráva. Nikto sa o záhradu zrejme nestaral. Vyzeralo to ako nejaká chatka uprostred džungle.
„Povedz mi Jay, žije tu vôbec niekto?“ Nate vystúpil z auta a s nadvihnutým obočím pozoroval dom.
„Jasne, že nie.“ Jayden to povedal ako samozrejmosť, ktorú sme mali už dávno vedieť. Prešiel cez prales až sa dostal ku hlavným dverám. Jediným buchnutím do dverí, ich otvoril a vstúpil dnu. My ostatní sme ho nasledovali.
Pavučiny zdobili každý roh steny. Neznášala som pavúkov. Mala som z nich panický strach. Presne preto som si pred rokom nechala na ruku vytetovať niekoľko pavúčikov. Začínali na zápästí a pomaly prešli až na palec. Vyzerajú celkom živo.
Je to jediná vec, ktorej som sa vždy bála, takže som si chcela na ten strach zvyknúť.
„Čo tu presnejšie robíme?“ opýtala som sa a uhýbala pri tom diere v podlahe.
„Mala tu nejaké veci...“ Jayden sa prehraboval v nejakej starožitnej skrini, ktorá tu ostala.
„Myslíš, že tu budú?“ neveriacky som naňho hľadela.
„Musia tu byť.“ Zahundral a hľadal ďalej. My sme ho nasledovali všade, kam sa pohol, aj keď sme nevedeli, čo vlastne hľadal.
„Už viem!“ zvolal. S Abi a Nateom na seba nechápavo pozrieme.
Jayden sa hrnul po schodoch, pričom nedával pozor kam šľape. „STOJ!“ zavrieskala som a on stuhol.
„Čo je?“ opýtali sa ma všetci s podvihnutými obočiami.
Pomaly som vyšla na schod ku Jaydenovy. Ten sa posunul, aby som sa zmestila. Telekinézou som si pritiahla kus dreva. Nie malého. Hodila som ho na schod, ktorý nasledoval. Všetky schody od toho kde sme stáli, sa prepadli. Dole boli ostré drevené koly.
„Ako si to vedela?“ Jayden na mňa podozrievavo privrel jeho tmavé oči.
„To je jedno.“ Odbila som ho pozrela na takmer dvoj metrovú medzeru medzi nami a vrchným poschodím. Čo som mu mala iné povedať? Napríklad niečo ako: Urobila som to ja, aby som zabila lovca, ktorý ma sledoval, keď som ušla zo školy. A tiež, by som k tomu mala doplniť, že som spala s jedným upírom v posteli tvojej priateľky.
No čo. Bolo to v dobre, keď som strácala nádej na oživenie Darrena. Vlastne už som vtedy nemala žiadnu nádej. Začalo sa moje opíjanie, drogovanie a sexovanie. V San Franciscu som bola takmer mesiac a v tomto dome asi týždeň.
Našla som ho asi tak, keď ma v noci prenasledovalo niekoľko lovcov potom, čo ma v uličke nachytali, ako pijem krv z nejakého dievčaťa. Bola som opitá ako vtedy vždy. Keby ma neprerušili, zabila by som ju, pretože by som sa neovládla a stala by sa zo mňa upírka, po čom som v tom momente veľmi netúžila.
Upír pociťuje väčšiu potrebu piť krv, a môžem len očakávať, akú potrebu budem mať ja, keď už som poriadne nejedla ľudskú potravu, ktorú bežný polo-upíri konzumujú dennodenne. Mne stačilo možno raz za týždeň zjesť normálny obed.
Tak ma teda prenasledovali, keď sa mi podarilo im zdrhnúť a dostala som sa do tohto domu. Bol už na prvý pohľad neobývaný, lenže vtedy nevyzeral, až tak hrozne. Nevyzeral ako bungalov v amazonskom pralese. Vyzeral ako trochu obrastený dom.
Preto som ho na prvý pohľad hneď nespoznala. Až keď som zazrela tú malú krvavú čiarku na boku schodu, kde Jayden stál, vtedy sa mi pred oči dostal obrázok, ako vylamujem drevené palety zo schodov do zeme pripevňujem ostré drevené koly.
Drevá som zničila najviac ako som dokázala. Pohrala som sa s ohňom a vodou. Tiež som si poskákala a pobúchala. Schody som prepojila na prvé nebezpečné drevo. Takže keď niekto stúpol na prvý stupienok, spadli automaticky všetky. Niekde som tu skryla aj náhradné drevá.
Pasce sú aj pri oknách v izbe na hornom poschodí. V izbe, kde som spávala. Nie len sama. Raz som sa vrátila z baru aj s upírom. So mnou v náručí preskočil nastraženú pascu, na ktorú som ho nespočetnekrát upozorňovala.
Tak sme sa spolu vyspali. Chýbalo mi to. Ani si neviete predstaviť, aké je to rok aj niečo, nesexovať. Sex je ako droga. Potrebujete to, keď už ste raz začali.
Och, a už zase abstinujem takmer 3 mesiace. Vzdychnem si v duchu a opatrne zoskočím na miesto, ktoré som si sama strategicky určila na schádzanie, už keď som tú pascu robila.
Moji spolucestovatelia nechápali, či som taká dobra, že dokážem tak skvelo odhadnúť pascu, alebo v tom bol nejaký fígeľ. Jay ma pozoroval stále s prižmúrenými očami, zatiaľ čo Nate a Abi len nechápavo krútili hlavami. Jayden snáď aj uhádol moje malé tajomstvo, že túto pascu som nastražila ja.
Prešla som popri dvoch ostrých drevách vytŕčajúcich zo zeme a zastavila sa pri treťom. Vedela som prečo pri ňom. To jediné sa dalo povoliť. Ostatné boli pevne pripevnené.
Vytiahla som ho, a celý prvý rad spadol. Za ten rok cestovania som sa niečo priučila. Vedela som veľmi šikovne postaviť prepracované pasce. Ušetrím vás od dlhého vysvetľovania.
Nechala som to pre nich, nech skočia... Aspoň pre Nathaniela a Abi, keďže Jayden to určite vedel preskočiť. Keby tam bolo zábradlie, nič také netreba, ale tento dom bol vážne zvláštny.
Celý stál na niekoľkých drevených trámoch, takže bol asi pol metra nad zemou. Všade bola drevená podlaha. A schody boli zaujímavo riešené. Taktiež stáli na drevených trámoch, boli naokolo zamurované, takže nebolo vidno čo sa vo vnútri nachádza. Keby som raz neprepadla cez zastarané drevo, nedozvedela by som sa to nikdy.
Spadla som na drevenú podlahu. Prakticky tam nebolo nič. Akurát tak pavučiny a miliarda pavúkov (preháňam samozrejme). Mohli si tam urobiť nejakú miestnosť na zbytočnosti alebo čo. Tak som sa pohrala a vznikla tá pasca.
Kôl, ktorý som predtým vytiahla som stále držala v pravej ruke. Vložila som si ho do ľavej a pravou vytiahla z diery o priemeru toho kola, kus bielej látky. Zhodila som ju na zem a kôl čo najhlbšie zapichla do tej diery. Bola asi v takej vzdialenosti, aby som sa dokázala postaviť na to drevo a dotiahla tak na poschodie.
Stúpla som si na kôl, ktorý sa trochu posunul. Poschodie som mala asi tak tesne pod prsia. Vytiahla som sa hore. A čakala, kedy prídu ostatní.
Ako som čakala Jay to preskočil a Nate s Abigail si zvolili moju trasu. Kedysi som toto nemusela podstupovať. Bolo tu zábradlie, po ktorom som preliezla, lenže, keď ma objavili lovci, nejako sa mi náhodne podarilo strhnúť ho. Dobre tak presnejšie to bolo asi tak, že som po ňom liezla, keď vtrhli do domu a ja som sa snažila vyhnúť guľke, no prudkým pohybom som spadla na zem aj s ním.
Mlčky sme kráčali chodbou za Jaydenom, ktorý mal len jediný cieľ. Mieril do izby, kde som ja spávala. Otvoril dvere a chvíľku tam len tak stál a pozeral na posteľ. Kto vie čo v nej robili... No ja viem čo som v nej robila ja. Pomyslela som si zozačiatku smutne, ale nakoniec som sa nahlas zasmiala. Nate a Abi ma prebodli pohľadom.
Jay na mňa, konečne nechápavo, pozrel a pristúpi bližšie ku posteli. Pozrela som sa na ňu. Obliečky boli porozhadzované, akoby tam len nedávno niekto spal... tak pred rokom.  Zase som sa usmiala. V celom dome nechýbal nábytok, ale niekde nebolo nič. Tu bola izba preplnená hlúposťami. Nezmenila sa zrejme od kedy to tam naposledy niekto normálne obýval, a tým som nemyslela seba.
Pozorovala som ako sa Jayden skláňa vedľa posteli. Natiahol ruku pod ňu a vytiahol nejaký kus dreva. Opäť sa zohol a ruka mu zmizla pod posteľou. Postavil sa a v ruke držal listy.
Sadol si na posteľ a začal čítať. S prižmúrenými očami som ho sledovala a čakala, o čo mu ide. Zrazu prehovoril. „Toto sú listy, ktoré mi písala, no ja som ich nikdy nedostal. Sú tam aj nejaké moje.“
„Prečo si ich nedostal?“ vyhŕklo zo mňa.
„Poviem vám to jednoducho – nenašla ma pošta.“ Nebola to veľmi dobrá odpoveď. Nechápala som. Keď sa tak veľmi milovali a posielali si listy, ako to že ho nenašla pošta? Snáď mal niekde uvedenú adresu.
„Prepáč, ale tomu vážne nerozumiem.“ Akoby mi Abigail čítala myšlienky.
„Ona...proste sa jej nepáčilo to, že je upírkou a má sebou takto nechať zametať. Chcela niečo nové, a tak odišla. Chvíľu sme si písali a ona mi v poslednom liste, ktorý som dostal, niečo naznačila.“ Smutne pozrie na listy a pokračuje. „Rozhodol som sa ísť za ňou, lenže práca nepočkala. Dostal som veľmi výhodný job, ktorý som nemohol odmietnuť. Ľúbil som ju, ale ona dokázala odo mňa odísť a posunúť sa ďalej. Nechodili mi listy a tak som ponuku prijal. Nebol som v Amerike a tak ma listy nezastihli. Až, keď som sa s ňou stretol po pol roku, vykričala mi všetko. Kde som bol ...“ stíchol a ja som mala nutkanie ho objať, no obstála som to.
„Viem, že je to ťažké, a s tým čo hľadáme to nemá nič spoločné, ale...“ odmlčala som sa na moment, „čo sa stalo potom? Prečo sa pridala ku Rebelantom?“ Prisadla som si k nemu.
„Pohádali sme sa. Proste to už nebolo ono. Láska z nás po takom dlhom odlúčení opadla.“ Po týchto jeho slovách som prestala vnímať. Láska z nás po takom dlhom odlúčení opadla. Vírilo mi hlavou. Panebože... Čo keď... čo keď..začne nejaký smutný hlások v mojej hlave, no preruší ho iný, škaredý NIE! Neverila si už tomu, že ho oživíš, tak čo tu teraz plačeš, že ťa nebude milovať?
Pretože verím! Milujem a milovať neprestanem. Dve nechutné časti môjho vnútra vyvolali slzy v mojich očiach. Jay sa na mňa pozrel a zmätene mi hľadel do uslzených očí.
„Povedal som niečo?“ pochybovačne sa opýtal.
„Nie... Prepáč, môžeš to dokončiť?“ utrela som si slzy. Nathaniel na mňa súcitne hľadel a zrejme jemu a aj Abigail došlo, čo ma tak ranilo.
„Dobre, keď chceš. Tak sme sa pohádali a ona odišla. O niekoľko hodín mi zavolala a za všetko sa ospravedlnila. Povedala, že jej to ľúto, ale pravdepodobne ma už nemiluje, že ju to mrzí a bolí ju, že to musí povedať. Povedala, že chce tie emócie vypnúť. Vtedy mi to ešte nedošlo, kým som ju mesiac na to, nevidel znovu. S krvavo červenými očami, spolu s druhmi, napadla upíra, ktorého som chránil.“ Hrdo sa postavil.
Áno rebelanti majú tu možnosť vypnúť emócie. Necítia nič. Maximálne radosť z toho, keď zabijú svoje obete. Darren taký nebol. Darren cítil. Cítil tu lásku, ktorú sme navzájom zdieľali. Nikdy by som sa to nedozvedela, keby mi to nepovedal. To, že jediný rebelanti, ktorí cítia, sú pôvodný a ich potomkovia.
Tak ako mi Darren prezradil tajomstvo Rebelantov v ich rozdelení, ktoré som mimochodom nikomu, ani Abi nepovedala, tak mi prezradil aj to. Keď mi povedal, že ma miluje a ja som sa ho hlúpo opýtala, ako je to možné, keď nemá cítiť nič.
Caliope, to dievča, ktoré Darrenovy pomáhalo, bola tiež jedná z potomkov pôvodného upíra. Zrejme, keby nebola, Dar a ani ja, by sme už neboli nažive. Necítila by žiaden súcit a vrelé priateľstvo ku Darrenovy, ktorého tým zachránila.
„V týchto listoch, by malo byť to, čo hľadáte.“ Jay hodil zopár listov na posteľ a sám jeden otvoril a začal čítať. Brali sme to ako povolenie, preto sme sa pohltili do listov aj my.

„Tu píše, že citujem: Nemôžem ti povedať, kde to je, ale som si istá, že to aj sám uhádneš a to nebude moja vina. Prosím ťa, len to a mňa nehľadaj. Vieš, že Ťa milujem? Asi tak ako to krásne veľké červené jablko, ktoré máš tak rád.“ Spevavým hlasom dočítala Abi. „Nechápem tomu. Možno to je nejaká pomôcka alebo čo.“ Zamumle.
Už takmer dve hodiny sme čítali hŕbu popísaných papierov a nič nenašli. To, čo Abi prečítala, nedávala zmysel ani mne, takže to niečo vážne mohlo znamenať.
„New York.“ Jayden sa usmeje. „Je to New York. Zbožňujem NY. A veľké jablko, je NY!“ zapišťal ako 5 ročný chlapček, ktorý dostal novú hračku. Vyzeralo a znelo to dosť komicky, keď si predstavíte chalana...pardon MUŽA okolo 25-ky, ako sa prihlúplo a šťastne usmieva.
„Čo je?“ prešiel po nás pohľadom Jay.
„Koľko máš rokov, 3?“ zasmiala som sa.
„Nie, za päť minút 6.“ Zaškeril sa na mňa. „No čo! New York je moje obľúbené mesto. Nebol som tam ešte, tak sa teším.“
„Ty žiješ v USA a ešte si nebol v New Yorku? To je hriech!“ Nate ho pobúchal po chrbte a prehýbal sa od smiechu.
„Ja som čakala, že Američania sa chcú skôr dostať do iných krajín. Napríklad Londýn, alebo Paríž.“ Napadlo ma a usmiala som sa. Vždy som túžila ísť do Paríža.
„Žil som na vidieku, takže veľa šancí, dostať sa do nejakého veľkomesta som nemal.“ Pokrčil Jay plecami, no zrazu zbystril pozornosť a rovnako aj Abi.
Nate chcel niečo opäť vyprsknúť, no stihla som mu dať ruku na ústa. Z Abiných myšlienok som len vyčítala, že sa blíži prúser,  aj to mi ani neadresovala. S Jaydenom sme si vymenili pohľady.
Boli sme štyria, ale nemala som šajn, kto bol v dome, a už vôbec nie, koľko ich bolo. Ľutovala som, že som svoju pascu neopravila. Načo aj. Pribehla som k dverám a so zatajeným dychom ich zavrela. Na hornej chodbe zatiaľ nikto nebol. Zatiaľ.
Zavrela som dvere a presne vtedy sa ozval buchot. Tak lovci to určite neboli, keďže preskočili moju pascu. Trápnym ukazovaním som naznačovala, aby Abigail vliezla pod posteľ. Tá však odmietala. Vedela som, že cvičila na Strážkyňu tiež, ale nikdy nepatrila k tým najlepším. Nebola silná na to, aby skolila dotyčného, hrnúceho sa k nám.
Pristúpila som k nej a chytila ju za ruku. Trhla som ňou, aby sa mi pozrela do očí. Opäť som jej brutálne ukázala, aby išla pod tú posteľ, no ona tvrdohlavo odmietla a mne neostávala nič iné. Len som jej hľadela do očí a myslela na to, aby si konečne zaliezla pod tú posteľ, keď ona so skleným pohľadom prikývla a poslušne sa tam skryla.
Sánka mi spadla po zem, keď som si uvedomila, že som práve použila nátlak a bez slov. Pozrela som sa na Nathaniela, ktorý na mňa pozeral pohľadom: vážne si myslíš, že ma tam dostaneš?
Milo som sa usmiala. Nate si nevšimol, že som na Abi použila nátlak. Myslel si, že som ju len normálne presvedčilo. Chytila som ho teda za ruku a pozrela sa mu do tých nádherných očí. Snažila som sa ignorovať to mravenčenie, ktoré spôsoboval dotyk našich rúk a sústredila sa na rovnakú myšlienku ako predtým pri Abi.
Nate s rovnakým pohľadom ako Abi, prikývol a vošiel pod posteľ tiež. To by ich malo aspoň trochu ubrániť. Mali šťastie, že posteľ je celkom vysoko nad zemou a je dosť veľká. Pribehla som ku dverám a počula kroky vedúce do vedľajšej miestnosti.
Od dverí som sa trochu panicky pozrela na miesto, kde ležala Abi a Nate. Bolo ich vidno a tak som rýchlo pribehla a zaprášenú deku nechala dotknúť sa zeme, aby ich zakryla. Postavila som sa nakoniec za dvere a Jayden so zaťatými päsťami vedľa.
Na poslednú chvíľu ma čosi napadlo. Otvorila som okno, ale veľmi opatrne, aby som nespustila pascu. Jaydena som nechala schovaného pri dverách a spoliehala sa na to, že keď sa otvoria dvere, dotyční nenazrú za dvere.
Vopchala som sa do malej skrine. Pootvorila som dvierka a sledovala vchod do miestnosti, pri čom som sa snažila prežiť tú pavučinu nad mojou hlavou, kde sa veľmi pomaličky prechádzal biely pavúk. Zahľadela som sa na svoje tetovanie a zhlboka sa nadýchla.
Do miestnosti vtrhli dve postavy. Nepozreli sa za dvere, kde stál Jay a ja som si odfúkla. Jeden z nich pribehol ku oknu a ja som si musela držať ústa, aby som sa nahlas nezačala smiať.
Hneď ako osoba dobehla ku oknu so zvolaním: „ušli!“ stúpila rovno sa miesto kam nemala. Vedela som čo robím, keď som tam ukladala pascu.
Presnejšie dotyčný muž stúpil na začarované miesto, kde pôsobilo primitívne kúzlo. Uväznilo ho to do neviditeľnej klietky. Tam pôsobila moja schopnosť – štít. To ona bola tá neviditeľná klietka.
Nemohol sa pohnúť a tak sa k nemu jeho kamarát pohol. Načiahol k nemu ruku, no vrazil do môjho štítu. „Čo to do...“ začal.
„Je? Môj štít.“ Dokončila som a celá šťastná, že už nemusím sedieť pri tom pavúkovi, vyšla z úkrytu.
„Tak tu si. Kde je zvyšok tvojej partie?“ Vypálil na mňa Strážca. Nechcelo sa mi veriť, kto to je. Ten hlupák, s ktorým som bojovala v hotely.

Podvihla som deku a sledovala Izzy, ktorá sa škodoradostne usmievala...Dwaynovi? čo TEN tu robí, do tváre.
Rozbehol sa k nej a chytil ju pod krkom. Nestihla vôbec zareagovať. Myklo mnou, aj keď som sa na ňu hnevala. Vlastne nemala som ani pádny dôvod na to, aby som sa s ňou nerozprávala. Veď v podstate nič zlé neurobila. Nečudovala som sa, že mi tak pekne naložila predtým v aute.
Nate ma chytil za ústa a pritiahol k sebe, pretože pravdepodobne videl moju reakciu na to, ako Izzy letela miestnosťou rovno do steny.
Dwayne stál chrbtom ku dverám, keď Jayden pocítil, že má šancu a vyliezol zo skrýše. Lenže nestihol nenápadne zaútočiť, pretože Dwayna upozornil jeho spoločník. Dwayne uštedril Jaydenovi peknú ranu rovno do tváre. Jayden sa ale nestiahol a hrdo pozeral tomu hlupákovi do očí.
„Pridal si sa na stranu tých nevychovaných deciek?“ zasyčal Dwayne. A že on je dobrý? Pche. Rebelanti, s ktorými som mala tú možnosť sa stretnúť vyzerali menej hrozivo. – Dobre, táram.
Izzy sa postavila vo chvíli, keď do miestnosti vošli ďalší traja Strážci. Nepoznala som ani jedného. Všetci vyzerali staro, nabúchane a skúsene. Zrejme tých neschopných mladých šrackov vymenili za skutočných Strážcov, aby nás chytili konečne.
Vrhla sa na najbližšieho strážcu a ten jej uštedril parádnu ranu rovno do pery, z ktorej sa jej okamžite spustila krv. Ukazovákom si utrela stekajúci pramienok krvi, ktorý sa rinul po pere a po brade. Elegantne si prst olizla a s iskričkami v očiach pozrela na Strážcov.
Vrhla sa proti jednému z nich a začala mu búšiť do tváre, čo naozaj nečakal. Strhol ju z neho jeho spoločník. Držal ju za predlaktia nalepenú na sebe. Podišiel k nej ten chudáčik, ktorý mal celú tvár potlčenú od Izzyných pästí, a parádne jej jednu švihol.
Hlavu mala zvesenú a začala sa smiať. Niekedy mi fakt pripadá ako niekto zrelý na psychiatriu. Vypľula krv, nie na zem, ale na upíra stojaceho pred ňou. Ten jej venoval ten najodpornejší pohľad a ona sa s ústami plnými krvi usmiala.
Dvaja na jedno dievča nebolo fér. Jay tiež bojoval s dvomi, no on je vycvičený Strážca mal by to zvládnuť, lenže Dwayne je za troch.
Preskakovala som pohľadom na Smejúcu sa Izzy a urputne bojujúceho Jaydena. Nakoniec som ostala sledovať Izabellu. Akurát s celou silou stúpla Strážcovi, ktorý ju zozadu držal, na nohu, lakťom mu udrela pod rebrá, a dokonca sa stihla otočiť a kolenom mu udrieť medzi nohy, kým ju nestrhol ten druhý.
Chytil ju za pás a surovo ňou šmaril o zem. Pristála rovno tak, že mi hľadela do očí a krv jej stekala po brade.
Tak už dočerta použi nejakú schopnosť! Pomyslela som si tak silne a ostro až sa Izzy zase začala smiať a v hlave sa mi objavila cudzia myšlienka. Čakala som, kedy mi to prikážeš.
Pokrútila som hlavou a usmiala sa, ako dobre ma pozná. Izzy si ľahla na chrbát a čakala, kedy ju kto dvihne. Dnes zrejme mala dobrú náladu a výborný prísun krvi, pretože fantázia jej pracovala na plné obrátky, keď jediným švihom ruky vytvorila okolo jedného jej protivníka, ohnivý štít.
Oprela sa o lakte a pozrela na druhého strážcu. Ten tekal očami zo svojho spoločníka na ňu. Lenže to bola chyba, keď sa jej pozrel do očí.
„Zdvihni ma!“ v očiach mala prázdny výraz, rovnako ako on. Znelo to tak zasnene, no drsne, že sa mi od strachu postavili chĺpky na chrbte.
Strážca k nej natiahol ruku a ona ju prijala. Pomohol jej vstať a ona sa opäť zamerala na jeho šedivé oči. „Chcem, aby si priviedol svojho kamaráta, ktorý bojuje s tým mojim, do bezvedomia.“ Ukázala som na jeho spoločníka, ktorý zadýchane stál pri Dwaynovy a pozoroval vyčerpaného Jaya.
Ako poslušný psík, sa strážca prešiel ku jeho druhovi a znehybnel ho takmer okamžite, keďže tamten to nečakal. Dwayne sa nechápavo otočil a pozrel na Iz, ktorá sa len diabolsky usmiala.
Opäť sa svojmu poslíčkovi zahľadela do očí. „Spi.“ Znechutene povedala, on spadol na zem a bezstarostne si odfukoval.
„Tak a teraz ty.“ Otočila sa na Dwayna, ktorý na ňu dravo zazeral.
„Ideš mi už vážne na nervy. Nechcem zabíjať niekoho svojho druhu, ale nedávaš mi inú možnosť.“ Drzo k nemu pristúpila.
„Izzy, nie!“ bezmyšlienkovite som zakričala a v mysli si ťukala po hlave. Vyšla som spod postele a položila jej ruku na rameno.
„Neboj sa Abi.“ Mrkla na mňa cez rameno a znovu sa k nemu otočila.

V duchu som sa usmiala. Abi ma vážne veľmi nahnevala, ale zrejme som jej ublížila aj ja, takže... sme si kvit.
„Čo urobíš? Poláskaš ma tou tvojou tenučkou ručičkou?“ Vysmieval sa mi Dwayne a ja som sa musela veľmi premáhať, aby som ho naozaj nezabila.
Vymieňali sme si pohľady a ja som sa mu veselo zahľadela do očí. „Nehýb sa.“ Prikázala som a on stál bez pohnutia. Jediná vec, ktorou dokázal hýbať, boli oči.
„Keď tak veľmi túžiš po tom poláskaní...“ usmiala som sa a prešla mu nežne dlaňou po líci. Rozšíril oči. Medzitým už stál za mnou aj Nate.
„Ako vidím, ženský dotyk si nezažil už veľmi dlho. A ja som sa čudovala, ako môžeš mať tú pravú ruku takú svalnatú.“ Zasmiala som sa a tichý chechot som počula aj za svojim chrbtom. Dokonca aj Dwaynov spoločník uväznený v mojej pasci sa zasmial.
Pomaly som mu prechádzala rukou po hrudi. Jeho svalstvo ma fascinovalo. Ako môže byť niekto takto nechutne nabúchaný. Po očku som sledovala Jaydena, ktorý sa nenápadne postavil asi meter vedľa mňa.
Pravá ruka mi blúdila kade tade po jeho tele, a ľavá zase po mojom. V tvári nevyzeral až tak zle. Mal výraznú štruktúru tváre a ani zďaleka nevyzeral tak staro aký určite je. Mohol mať tak 30, no jeho oči mi prezrádzali niekoľko desaťročí učenia. Na to, že bol taký starý, vážne nemal už dlho žiadnu ženu.
Sledoval ako sa ľavou rukou blížim ku svojmu rozkroku. Ja som zase sledovala jeho zväčšujúci kopček na nohaviciach. Pravou rukou som sa dotkla tvrdej vyvýšeniny a začala sa smiať.
„Panebože, chlape, nájdi si nejakú štetku alebo koho. Ešte som nemala nikoho kto by sa len tak rýchlo dokázal vzrušiť.“ Začala som sa hystericky smiať.
„Choď spať aj ty.“ Pozrela som mu do očí a on sa v mihu zložil k zemi. „Ideme.“ Zavelila som a utierala si slzy od smiechu.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Seléna z IP 109.238.42.*** | 8.4.2012 12:31
jajajaja to je kapitola chudák stražce..takhle na chlapismile jaj tu schopnost bych chtěla takysmile smile
Dany | 8.4.2012 15:42
detto smileD tak len priist a opvedat co chcem smile
Vicky z IP 85.161.100.*** | 8.4.2012 19:49
Hurááá, další kapitola! smilesmile Tohle bude znít asi trochu divně, ale poslední dobou jsem MU doslova posednutá. Neříkám, že VvS se mi nelíbí, ale... MU si mě zkrátka získalo téměř hned smile Jinak VvS 3. Kap. si přečtu taky, poslední dobou jsem neměla na čtení moc čas ani náladu smile
Vicky z IP 85.161.100.*** | 8.4.2012 19:50
ehm... mimochodem, je ten čas nad článkem správně?? smilesmile
Dany | 8.4.2012 20:14
aky ze to cas? smileD nevadí smile ale tak teraz budu kapitoly hlavne z MU skor, kedze ma to zacalo velmi bavit a mám psolednú dobu veľa kreativity, takže už mám skoro dopísanú dalsiu kapitolu smile
Vicky z IP 85.160.148.*** | 8.4.2012 22:02
No to mě jen těší!! smilesmile
Ten čas - myslela jsem tohle: "Napsal Dany (») dnes v 01:46 v kategorii Mocou uväznená 2: Zviazaní dušou (Dany book), přečteno: 12×" Ty jsi snad noční tvor, ne?? smilesmilesmile
Dany | 8.4.2012 22:12
jaaj tak to ešte nič smileDD dalsiu kapitolu som este pisala do 3 a teraz ju uz dopisujem smile len jednu stranu a dam to tu D takze o par minut tu uz bude 18 kapitola smile
Erin z IP 90.182.4.*** | 10.5.2012 23:09
Boha jeho, takovou ostudu mu udělat! smile Ale dobře mu tak! smilesmile *miluje toho smajla* Já jenom čekám, když už se stane něco mezi Izzy a Natem. No ták! Doufám, že v co nejbližší kapitole... smile
Dany | 10.5.2012 23:20
nj ten smajl je fakt super smileDD  boze no to som zvedava ked ty sa docitas na konec smile (ked ho raz konecne dopisem) smileD
Anne z IP 178.41.137.*** | 11.6.2012 17:50
Bože, Dany to je dokonalá kapitolaaa ^^
Dobre to vymyslela Izzy. Keď to dobre chápem :DD tak tú pascu spravila aby sa k nej nedostali lovci  hej? :D
Niekedy mám vážne pomalé vedenie...
Občas mi Iz pripadá vážne ako superwoman :D
Tí poviem, MU chcem vidieť na poličkách kníhkupectiev :D
Dany | 11.6.2012 18:17
jop, lovci smile  nj smileD a to som povodne nemala v umysle, tak ju musim opäť zjemniť, smileD lebo uz je rovno ironwoman smileDDD  to aj ja smileD len komu sa chce prepisovat jednotku vsak ? smileDDD kurnik smile nemoze sa cela seria zacat poslednym dielom ?DsmileDD


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel jedna a dvě