Kapitola 23

Len ma nezabite prosim :D Kapitola je o dosŤ kratšia, ale ja som to proste musela takto ukončiť. som dosť unavená. Veď sú dve hodiny ráno a ja som to kvoli vám písala. Tak fajn, aj kvôli sebe. Chcela som tú kapitolu mať už z krku.

Ako to tak počítam, do konca knihy ostáva NAJMENEJ 7 kapitol. Táto časť je mimoriadne dlhá. :)) (Vám to zrejme ani neprekáža :D)

Kapitola 23
Smutné spomienky

Ráno som vstala a šla sa osprchovať. Vstala som dosť skoro na to, aby bol nejaký študent hore. A mala som pravdu. Nikto nebol.
Spokojne som sa osprchovala a opäť si obula moje krásne topánočky na opätku. Tentoraz som k ním dopasovala jediné šaty, ktoré som mala.
Boli krvavo červené s polodlhými rukávmi, ktoré som si ešte trochu vyhrnula. Celý chrbát som v nich mala holý. Šaty boli dlhé asi po polku stehná a úplne úzke. Ku lodičkám som doladila hrubý čierny opasok na šaty.
Vlasy som si zaplietla do jednoduchého vrkoča, ktorý som si prehodila cez rameno. Vzala som zo svojho batohu cigarety a vyšla som von.  
Najprv som sa šla pozrieť na dnešné stráženie. Ako sľubovali, na nástenke v zborovni už bol vystavený zoznam. Celkovo bolo na škole okolo stopäťdesiat strážcov. Každý deň bolo 50 ochrancov vonku. Niektorí cez deň, iní v noci. Takže oni boli ešte rozdelení  po 25. Z čoho piati strážili vstup do školy z vonku, desiatu z areálu a zvyšný desiati sa prechádzali po vonku a dohliadali na chod vecí. Hlavne študentov.
Zvyšných sto Strážcov dozeralo na poriadok v škole. Každý deň, keď si študenti ľahli do svojich postelí, strážili ich chodby Ochrancovia, vždy po dvoch na každom poschodí. Tak to je desať.
Tu majú päť ročníkov a v nich dosť veľa žiakov, takže napríklad jedna hodina prebieha aj v 20 učebniach.  To sú traja Strážci na jednu triedu. To už máme fuč sedemdesiat Ochrancov.
Ďalší Strážci pomáhali pri hodinách telocviku alebo výcviku Strážcov. A ostatní mali voľno. Tieto „posty“ sa menili každý deň. Niektorí Strážci ostávali na svojich miestach, keď o to požiadali. Takmer polovica bola vyznačená, že sa nemenia.
Mne akurát na dnes pripadlo pomáhanie pri hodinách. Tréningy Strážcov a tak ďalej. Skvelé.
Pozrela som na nástenné hodiny. Vyučovanie malo začať o pol ôsmej. Raňajky sa podávali od šiestej. Mala som šťastie, bolo niečo po šiestej.
Vyšla som z budovy. Takmer nikto tu nebol. Ak nepočítam Strážcov. Zo škatuľky som vytiahla cigaretu. Už veľmi dlho som si nezafajčila. Dobre tak možno len týždeň.
Zápalky ani zapaľovač som nepotrebovala. Stačil mi môj prst. Potiahla som si a vydýchla. Och, krásne to uvoľnenie.
„A mňa neponúkneš?“ Pozrela som sa na prichádzajúceho Natea. Šibalsky sa na mňa usmieval.
„Tu máš, vezmi si.“ Hodila som po ňom škatuľku cigariet a usmiala sa.
„Oheň?“ pozrel sa na mňa.
„Poď bližšie.“ Nastavila som ruku. Nate podišiel ku nej a mne sa nad dlaňou objavila ohnivá guľa.
„Dik.“ Usmial sa a potiahol si.
„Máš začo.“
„Začo?“
„To si ešte domyslím.“ Zazubila som sa naňho.
„Bola si pozrieť, čo robíme dnes?“ opýtal sa po chvíľke ticha.
„Ja pomáham pri hodinách. Ty a Abi dávate pozor na hodinách a Jayden hliadkuje na chodbe, kým mi si budeme spinkať.“ Zaklipkala som očami.
„Bože, nemám sa rovno s nimi učiť?“ pokrútil Nate hlavou a zrazu zastavil. „Počkať, takže Jay bude strážiť chodbu? Tak potom budem mať prázdnu izbu.“ Pozrel na mňa Nate s hranými očakávaniami.
„Snívaj ďalej.“ Zmarila som mu plány.
„Hej, študenti majú zakázané fajčiť v areály školy!“ Zakričal niekto spoza mňa.
„Zdá sa vám, že sme študenti?“ Odvrkol Nate a ešte naschvál si potiahol.
Nejaký, zrejme školský Strážca stál so založenými rukami a zazeral na nás.
„Zahoďte to!“ hučal ďalej.
„My nechodíme na túto školu! Prišli sme s tými novými Strážcami.“ Normálne som sa čudovala, že som taká pokojná.
„Ano, lebo oni sa určite zahadzujú s malými deťmi.“  
Týmto ma vážne naštval. Vyzerám snáď ako malé decko? Obzvlášť v týchto šatách?
„Malé deti? Tak pán múdry,“ otočila som sa naňho a varovne dvihla ukazovák, „ešte raz budete spochybňovať naše postavenia tak...“
„Tak čo?“ Smial sa mi do tváre.
„Tak...“ už som sa chystala ukázať mu nejakú svoju schopnosť lenže ma zastavil Nate.
„Izzy, upokoj sa.“ Chytil ma za zápästie. Postavil sa vedľa mňa a dokončil vetu za mňa. „Tak sa môžete ísť spýtať Maddoxa, čo všetko ona dokáže. Som si viac než istý, že sa jej potom prídete na kolenách odprosovať.“ Milo sa usmial.
„Čo sa to tu deje?“ Skvelé. Koľko upírov tu ešte mieni prísť? Pozrela som sa ku hlavným dverám, kto sa stará do cudzích rozhovorov.
My o vlkovi a vlk... Maddox sa postavil medzi nás a Strážcu.
„Pane, tieto dve malé deti mi tu tvrdia,“ pri spojení – malé deti, som sa musela len veľmi premáhať, aby som po ňom neskočila, „že patria k vám.“
„Áno to je pravda.“ Potvrdil Maddox, na čo ochranca len nechápavo tekal očami po všetkých prítomných. „Prečo? Stalo sa niečo?“
„Nie, nič. Prajem pekný deň.“ Strážca odkráčal preč a Maddox sa na nás otočil.
„Netolerujem, keď moji zabijaci fajčia.“ Pozrel na balíček cigariet, ktorý som držala v ruke.
Ja zase netolerujem upírov, ktorí ma považujú za malé decko, a ktorí mi hovoria, čo mám robiť! „Ehm, dobre.“ Sykla som.
„Zbav sa ho a už viac ťa nechcem vidieť s tým svinstvom v ruke. Nathaniel, teba tým myslím tiež!“ Odpochodoval od nás a my sme si s Nateom vymenili pohľady.
Nakoniec sme sa rozhodli ísť na raňajky. Jedáleň bola prázdna. Ja som si šla vziať rovno čerstvú krv, kým Nate sa rozhodoval medzi ovsenými vločkami a pečenou klobásou.
Vzala som si dve fľaše. Jednu na raňajky a zvyšnú na vyučovanie. Keby to minule chalani nerozoberali, ani by ma to teraz netrápilo, no musela som nad tým premýšľať.
Ako bolo možné, že ešte nie som upírka? Aj keď som človeka ešte nezabila, ale pila som krv ako dospelý upíri. Aj viac. Pri nadmernej konzumácii tejto červenej tekutiny by som sa mala zmeniť, ale ja nič.
Nepotrebovala som už ani normálne jedlo. Stačil mi jeden keks alebo krajec chleba. Proste minimálne množstvo jedla. Ku krvi som si vzala nejakú výživnú tyčinku. Nie preto, žeby som bola hladná, ale preto, lebo chcem. Chcem si myslieť, že ešte nie  som úplne zvrátená. Že potrebujem aspoň trochu ľudského jedla. Nepotrebujem.
Keď mi do úst spadli posledné kvapky z fľaše, dvihla som sa. Nate akurát dojedol klobásu. Spoločne sme vychádzali z miestnosti. Vtedy šla okolo Abi s Jaydenom. Významne som sa ňu žmurkla a pokračovala vo svojej ceste do izby.
„Počkaj, nechoď ešte do izby.“ Zastavil ma Nate.
„Prečo?“ otočila som sa naňho.
„Poď sa so mnou ešte pozrieť na rozpis hodín. Na koľkých strážim.“
„No dobre.“ Spoločne sme šli do zborovne.
„ČOŽE?“ vykríkol, keď zbadal rozpis služieb. „Dnes nemám ani jednu hodinu voľnú. Dávam dozor na všetkých ôsmich hodinách.“ Zakňučal.
„Ou, nechcela by som.“ Škodoradostne som sa mu vysmiala.
„A ty to máš ako?“ hľadal moje meno.
Nechala som ho hľadať a čakala na jeho reakciu. „Nežartuj. Ja budem tvrdnúť na ôsmich hodinách a ty máš toľko voľných? Nechceš sa vymeniť?“ vedel, že nebudem súhlasiť.
„Dnes sa budem opakovať, ale – snívaj ďalej.“ Zazubím sa. „Dobre, tak poď už, chcela som si ísť zacvičiť.“ Hnala som ho.
„No, ty aspoň na to máš čas.“ Zahundral. „Vieš čo? Ja idem už rovno do učebne. Uvidíme sa po škole, keď neumriem nudou. Čauko.“ Pozdravil sa mi a odpochodoval opačným smerom. Chudáčisko. Abi to bude mať rovnako.
Dnes som mala voľné prvé dve hodiny, takže som sa rozhodla ich nejako zmysluplnejšie využiť, ako leňošenie v posteli.
Prezliekla som do niečoho, v čom budem cvičiť. Kraťasy a tielko so žiadnym zbytočným odhaľovaním kože. Všetko bolo z tréningov na zabijaka. Tmavo modrá a svetlejšia modrá, boli farby, ktoré zdobili toto oblečenie. Rozpustila som si vrkoč a vlasy zopla do chvosta.
Rozhodla som sa, že si najprv dám taký tréning na výdrž. Zbehla som dolu po schodoch a ocitla sa na verande. Tá obkolesovala celý areál, lenže teraz tam zavadzalo až príliš veľa študentov.
Zišla som ešte zopár schodíkov. Zanechala som za sebou upravený chodníček a začala behať po tráve, pozdĺž verandy. Niekedy som tak došla aj na chodník, ktorý tade viedol.
Takto som ubehla asi tri kolá. Stopovala som si svoj čas na hodinkách. Musela som prekvapene pozerať na stopky, keďže čas som mala oveľa lepší ako v Detroite na škole.
Ďalší okruh som len chodila a dýchala. Našla som si nejaké ničím nerušené miesto na tráve, kde som neničila žiadnu záhradku a kvety, a začala sa rozcvičovať.
Najprv tie základné cviky ako krúženie hlavou, panvou atď. Na koniec nasledovalo rozťahovanie svalov, čo zahrňovalo môj takmer rozštep. Chýbal mi už iba kúsok. Šnúru som už vedela.
Potom som sa postavila. Vyskúšala som si zopár kopu, švihov nohou, skokov a kombinovaných cvičení. Najťažšia kombinácia bol klík, drep a stoj. Hrozné dačo.  
Pozrela som na hodinky. Skončila už prvá hodina a o pár minút sa začínala druhá. Mám čas tak na fajnú a dlhú, horúcu sprchu.
Zamierila som späť do izby. Bola prázdna, ako som očakávala. Abi mala dozor na hodinách. S ňou bol aj Nate, takže som mala čas len pre seba.
Zo skrine som si vytiahla teplákové trojštvrťové nohavice a upnuté tielko siahajúce tesne pod prsia. Dlhý závoj vlasov v chvoste, som uvoľnila a miesto neho nastrkala a pozohýnala všetky vlasy, takže mi nezavadzal a nedotýkal sa krku ani jeden.
Kráčala som do kúpeľne. Na moje šťastie bola prázdna. Ako inak aj, keď študenti sa usilovne bifľujú. Prevesila som si veci na vešiak a vošla do sprchy. Bola som chrbtom k dverám, takže som si nevšimla nikoho prichádzať, kým sa dotyčný neozval. Som to ja ale strážca, čo?
„Och, ja sa blahom asi rozplyniem. Toľko šťastia, že tu natrafím práve na teba.“ Zvolal dotyčný.
Poľakane som sa otočila na Jakea. „Och, toľko šťastia a ja natrafím na teba? Moje blaho sa rozplynulo.“ Odvrkla som ironicky a rovnako sa aj zaškerila.
„Si zlá.“ Naoko smutne povedal Jake a pomaly kráčal ku mne.
„Kedy som nebola?“ diabolsky som sa usmiala.
„V posteli.“ Vrátil mi rovnaký Satanský úsmev.
Ani som si to neuvedomila a už stál nahý so mnou v sprche.
„Dnes nemáš chuť na provokovanie?“ podvihla som obočie a zazubila sa.
„Čo myslíš, že robím?“ zašepkal mi do ucha, až mnou striaslo. Nežne mi ukazovákom prechádzal po krku, kým pery nechával na mojom uchu. Prstami došiel až po bradu a jemne ma za ňu chytil. Cítila som jeho dych prechádzajúci mi po líci, smerujúci k perám.
Chýbal asi milimeter, aby sme sa pobozkali a on sa odtiahol. Zapol si druhú sprchu a začal sa umývať. Zostala som vyjavene stáť a pozerať naňho. SVINIAR!
Ako chceš môj milý. Chceš hrať so mnou túto hru? Nech sa páči, ale ja vždy vyhrávam.
Otočila som sa ku svojej hlavici, z ktorej tiekla horúca voda a začala sa „umývať“. Presnejšie som si prechádzala rukou po najintímnejších partiách. Jednou dlaňou som sa dotkla miesta medzi stehnami, kým druhou som si cmúľala a okusovala prst.
Pozrela som na Jakea. Ten stál ako obarený. “Nenápadne“ ma pozoroval a márne sa snažil bojovať s gravitáciou. Kým istá vec ju odmietala, naopak sánka ju milovala. Bola takmer na zemi.
„Fajn, vyhrala si.“ Zvolal a už bol pri mne. Surovo ma oprel o stenu a pobozkal ma. Vášnivo až lačne. Jazykom sa mi snažil prevŕtať až do žalúdka, ale bolo to sexy príjemné.
Jednu ruku mal opretú o stenu a druhou si ma za zadok priťahoval bližšie.
Ja som tie svoje ruky mala obmotané okolo jeho krku. Dobre, tak to nie je ten správny výraz. Presnejšie, som mala na ňom len zavesené ruky. Nebyť jeho pevného tela, už sa prehne pod tou ťarchou, ktorá ho ťahala za krk.
Už sme tú blízkosť nemohli vydržať a tak ma nadvihol. Stehnami som sa mu zakvačila o pás a on ma lačne pobozkal.
Pobozkala som ho znovu. Oči som mala zavreté a nedokázala som ich ani otvoriť. Bála som sa, že to všetko je len sen, a keď odlepím od seba viečka, zmizne to.
Hladil mi prsia a bozkával na krku. Nevydržal to a vyzliekol mi tričko. Dokázala som otvoriť oči. Nič sa nestratilo, ďalej som hľadela na rovnakú scénu. Roztrasenými rukami som mu aj ja rozopínala košeľu. Keď boli obe kusy oblečenia na zemi, postavil ma späť na zem a rozopol mi nohavice. Ja som robila to isté s tými jeho.
Posledné kusy oblečenia boli dole a my sme pred sebou stáli úplne nahý. Opäť si ma vydvihol a bozkával ma na krku.
Z krku prešiel na moje ústa. Viečka som mala pevne primknuté. Oplácala som mu vášnivý bozk.
Začal silnejšie prirážať. Priťahoval si ma bližšie k sebe a milo mi dýchal do vlasov.
Slastne mi vzdychol do ucha a ja som sa roztriasla vzrušením. Oprel sa o mňa a ďalej hýbal panvou. Jeho stony pridávali na intenzite. Rukou mi prešiel po líci až sa dostal ku vlasom.
Preplietal si prsty s mojimi červenými pramienkami a čoraz hlasnejšie si skuvíňal do ucha.
Opäť ma pohladil po líci a pomedzi vzdychy sa na mňa usmial modrooký a čiernovlasý boh. „Ach Darren, milujem ťa.“ Pošepkala som mojej jedinej láske.
V ten moment som sa zarazila. Zaklipkala som očami a uvidela Jakeovu slasťou olepenú tvár. Panebože.
Odstrčila som ho. On sa ani nepohol. „Jake.“ Prosila som, aby ma pustil.
„Čo je?“ odskočil odo mňa, keď so mu až príliš surovo zaryla nechty do ramena. Tváril sa nazúrene.
Nevedela som, čo mu mám povedať. Pravdu? Prepáč Jake, že si nedokončil prácičku, ale vieš, práve som mala v hlave až neuveriteľne živú spomienku na moje druhé milovanie s ex-priateľom, ktorý bol mimochodom Rebelant a zomrel, keď bránil našu školu.
To by bolo fakt skvelé. Alebo mu rovno poviem, že nemôžem pokračovať, pretože sa cítim, akoby som podvádzala môjho mŕtveho frajera.
„Haló!“ prerušil môj vnútorný bľabot, nervózny Jake.
„Prepáč ja...“ žiadna výhovorka mi neprichádzala na jazyk.
„Čo sa stalo? Nechápem, doteraz si si to užívala a zrazu ma odstrčíš, akoby som ti nejako ublížil. Pokiaľ viem, panna už nie si a sama si to chcela, tak v čom je problém?“ zahučal.
Pozerala som mu do očí a jediné, čo ma napadlo bol nátlak.
„Prepáč.“ Ospravedlnila sa a on len nechápavo na mňa hľadel.
„Nebudeš si pamätať na nič, čo sa tu stalo. Nestretol si ma tu. Prišiel si sa osprchovať. To si aj urobil a potom odišiel.“ Povedala som monotónnym hlasom a dala sa rýchlo do pohybu.
Rukou, ktorou som si  zakrývala prsia, som vzala osušku. Pomocou oboch rúk si ju obtočila okolo seba. Z vešiaka som vzala svoje oblečenie a rýchlo vybehla z kúpeľne.
Keď som vychádzala z miestnosti, pohľadom som ešte na chvíľu zablúdila k Jakeovi. Pohľad mal prázdny. Zrazu sa mykol. Postavil sa pod prúd tečúcej vody a začal sa umývať. Nevšimol si ma.
Vbehla som do izby a zavrela dvere. Oprela som sa o ne a zosunula sa až na zem. Sedela som tam s chrbtom na dverách a rozplakala sa.